Silu príbehov Vám ukáže Posledný Namsara (Iskrari #1 Kristen Ciccarelli)

Viete ako niekedy prechádzate kníhkupectvom, ohmatávate každú knihu a jednoducho neviete nájsť tú, ktorú zo sebou zoberiete domov? Nie, nemyslím tú situáciu, keď chcete kúpiť každú, ktorú chytíte, ale nemôžete si ich kúpiť. Jednoducho ten pocit, keď nejakú knihu chcete, ale neviete, na čo máte chuť? Tak ja vám poviem! Túto knihu! Preboha a prosím, zoberte si túto knihu. Prečo? Čo? Nebojte sa, ja vám to vysvetlím. Vitajte pri recenzii na knihu Posledný Namsara!

Stará láska skrátka nehrdzavie (Ónyx- Jennifer L. Armentrout)

Viete čo prekoná nadšenie z toho, že vydajú prvý diel jednej z vašich obľúbených sérií? Ja vám to poviem. Keď vydajú aj ďalší diel. Je to dávno pradávno, čo som vám hovorila o knihe Obsidián, nie je to až tak dávno, čo som vám hovorila o jej slovenskom preklade. A aha! Dnes sa ideme spolu pozrieť na druhý diel. Pretože Ónyx je už nejaký deň v kníhkupectvách, chcem vás presvedčiť, aby ste tam nabehli a kúpili ho.

Dokonalosť založená na nedokonalostiach.Eliza a More príšer- Francesca Zappia.

Len prednedávnom som vám hovorila o knihe, ktorá je podľa mňa must read a to zvyčajne nie som človek, ktorý sa snaží vyvíjať nejaký nátlak na svojich čitateľov, pretože si myslím, že každý sme nejaký a rovnako máme aj svoje čitateľské ,,štandardy.“ Ak sa vám páči rovnaká kniha ako mne, tak je to super. Ak nie...nevadí. Ale teraz naozaj dúfam, že si túto knihu prečítate, pretože podľa mňa naozaj stojí za to. A naozaj, naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť. Pretože Eliza a more príšer je láska na každé jedno prečítanie. 

Moje meno je Mara a som knižný dinosaurus (kedysi známa ako knižná blogerka)

Kedysi dávno, keď vtáčiky čvirikali, piesok sa lial, presnejšie v roku v 2011 som založila tento blog. S malou dušičkou som vkročila do krásneho sveta knižných blogov, kníh, tagov, recenzií a hromady drámy. A milovala som každý jeden kúsok z toho. Tešila som sa z každého komentára, komentovala na iných blogoch. S malou dušičkou som písala mojim obľúbeným blogerom o radu a dúfala som, že ma nevysmejú, pretože by ma trafil šľak. Vzhľad blogu som striedala častejšie ako ponožky, len aby som vynikla v hromade iných blogov. Ticho som pozorovala, ako sa ľudia v tejto komunite hádajú a tešila som sa z drámy ako vhodnej pre Netflix. A odrazu je rok 2019 a nič z tohto už viac neexistuje. Pretože som knižný dinosaurus a nie bloger a mám pre vás novinku: Knižné blogy sú mŕtve. 

Knižná blogerka a nadprirodzené bytosti- Obsidián (Jennifer L. Armentrout. Lux)

Kedysi veľmi dávno-pradávno som vám písala o jednej knihe a písala som o nej veľa a často. Pamätám si, ako sme s nejakým začínajúcim vydavateľstvom predstavovali túto knihu ako jednu z dvoch ,,horúcich noviniek“, ktoré by sa mohli dostať na náš trh. A dokonca by som povedala, že si to určite nebudete pamätať, ukázalo sa, že áno, pamätáte si. A vy, ktorí ma sledujete na Instagrame určite veľmi dobre viete, kam smerujem- PANEBOŽE ĽUDIA OBSIDIÁN JE V PREKLADE!

Anotácia: Nové začiatky bývajú náročné.  

Pred začiatkom štvrtého ročníka na strednej sme sa presťahovali do Západnej Virgínie a mne nezostalo nič iné ako vysporiadať sa s tamojším nárečím, chabým prístupom na internet a nekončiacou nudou... až som raz zbadala svojho vysokého sexi suseda s tajomnými zelenými očami. Zdalo sa, že veci sa pohnú k lepšiemu...

A potom otvoril ústa. 

Daemon je neznesiteľný. Arogantný. Človek má chuť ho prizabiť. Nevychádzame spolu. Ani trochu. No keď na mňa zaútočí neznámy chlap, Daemon mávnutím ruky zastaví čas a stane sa... niečo nečakané. Sexi mimozemšťan, ktorý býva vo vedľajšom dome na mne zanechá stopu. Počuli ste dobre. Mimozemšťan. Ukáže sa, že Daemon a jeho sestra majú celú galaxiu nepriateľov, ktorí si chcú privlastniť ich schopnosti. Okrem toho, vďaka Daemonovmu dotyku svietim ako vianočný stromček. Ak to chcem prežiť, musím sa držať blízko neho, až kým mimozemská stopa celkom nevybledne. 

Teda, ak ho dovtedy neprizabijem.

Láska nebola v ich tréningovom pláne, ale v mojom čitateľskom bola (Mariana Zapata- kulti)

Úprimne, trochu sa bojím písať vôbec napísať recenziu, pretože tú poslednú som písala kedy? Pred rokom? (Hej, skontrolovala som to... je to len 11 mesiacov, woohoo!)  No ak nechcem, aby to tu zomrelo, musím ich znova začať písať a tak poďme sa pozrieť na to, či to ešte stále aspoň trochu viem. Recenzia na novinku, ešte takmer teplú z tlačiarne. Kulti! A môj názor na ňu je teplejší ako raňajšie rožky, ktoré práve vytiahli z pece! 

Knižné nebo je sp..Och nie, počkať, to tu už bolo...

Marec je mesiac knihy a ja som si tak povedala, kedy je najlepšie sa vrátiť ak nie v mesiaci, ktorý je venovaný knihám? Dámy a páni, pripravte sa na moju spoveď o tom, ako žijem a čo vlastne robím so svojim životom.