Vstupuješ do knižnej blogosféry? Vitaj v tretej svetovej!

                        

Článkov rozoberajúcich našu blogosféru bolo veľa. Veľa z nich urobilo veľký rozruch...a často nie v dobrom.  Keď si jedného dňa poviete: ,,Jeee, ja si idem založiť knižný blog.“ ani neviete do akej navretej atmosféry vstupujete. Osobne som mala šťastie, že som sa týmto hádkam dva roky úspešne vyhýbala. Možno to iba začalo, keď som si medzi priateľmi na Fb našla pár blogerov  (a neľutujem! :D) a pridala sa do rôznych knižných skupín. Neviem, či to takto v českej a slovenskej blogosférie vrie už roky, alebo to boli len roky 2013/2014 také prelomové.  Ja som sa všetkým týmto bojovým témam vyhýbala, lebo viete...ráz vstúpite do boja..musíte bojovať. A tak som sa len vždy len radšej prizerala a potom sa rozprávala sama so sebou (no a? vy to nerobíte? Potom je s vami niečo zle! :D ) alebo s Lilu či Lelu a v tichosti našich izieb to rozoberali.  Ale je čas, aby som vstúpila do boja (lebo teraz sa nestrieľa :D) a vyjadriť sa k témam, ktoré nás najviac rozoštvali.

Upozorňujem:          Vyjadrujem sa ako človek, ktorý tieto spory sledoval iba z diaľky a aktívne sa do nich nezapájal.

Týmto článkom nesmerujem na nikoho iného/ konkrétneho alebo nie je odpoveďou na iný poburujúci článok alebo niečo také.

Zháňa iba spolupráce, aby mal/a RC-čka. Mal/a by sa hanbiť!

Túto tému rozoberal snáď každý druhý knižný blog. Čítala som asi xy názorov. Mnohí...opovrhujú...blogmi, ktoré majú na boku kopu log kníhkupectiev/vydavateľstiev, alebo sa nebodaj niekde verejne opýtajú, či ostatní nevedia o dobrom vydavateľstve, kde berú recenzentov- amen tma, priatelia! Ale pozrime sa na to z môjho pohľadu: Prišla som do éry, keď sa RC iba rozbiehalo. Bolo to in a bolo to cool. Ja sa priznám, že som ako krava napísala ikaru po dvoch mesiacoch existencie blogu. Pekná blbosť. O dva roky neskôr? Spolupracujem s nimi a vážim si to. Chcela by som iné spolupráce? Hej! Pokúšam sa o ne? Hej. Obťažujem kníhkupectva a vydavateľstva? Nie, len sa ich zdvorilo pýtam. Vyzerá to ako zúfalstvo? Možno. Beriem to tak ? Nie.  Ale iní majú odlišný názor a neboja sa ho vyjadriť a niektorí možno až trochu príliš prudkým, občas až nezdvorilým spôsobom. Ľudské práva a slobody nám ponúkajú jedno skvelé právo: Vyjadrenie slobodného názoru. Nepáči sa ti to? Dobre. Ja ti na to napíšem vlastný názor... Ty ma za to (s prepáčením)zdrbeš...No tak toto nie hošánku! – A zlo je na svete.

Prvá rada: Nikdy, ale nikdy, sa do nikoho nenavážajte! Spôsobí to veeeľky problém.

RC je podľa mňa skvelý spôsob akým môžu vydavateľstvá:

a) propagovať ich novú knihu

 b) dať budúcemu čitateľovi objektívnu recenziu tretej strany.

Problém je, že pri bode A by mohol nejaký bloger povedať, že zapredávate svoju dušu..Verte mi, raz som to takto doslova prečítala.

Problém pri bode B je, že bloger sa bojí, že negatívnou recenziou o spoluprácu príde (a o takých prípadoch vieme, však?) a tak sa z objektívnej recenzie stáva subjektívna. A tam krása a prvotný účel ARC mizne.

Čo znamená RC pre mňa?

Áno, je to skvelý spôsob, ako sa dostať ku knihám, ktoré by som si možno normálne nekúpila, ale je to aj niečo, čo pre mňa znamená niečo viac. Keď mi niekto pošle ponuku na spoluprácu alebo príjme moju žiadosť, je to pre mňa znamením, že môj blog za niečo stojí. Síce sa táto ,,hranica“ kvality stiera, stále sa cítim dobre, keď tu spoluprácu dostanem. Kniha je môj plat- a to je občas lepšie ako prachy. Ja by som si mohla knihu prečítať a koniec. Ale ja napíšem recenziu na 1000 slov, Lila ju po mne opraví, ja prekladám citáty z anj a hľadám obrázky....ja si to odmakám a tá kniha je môj plat. Niečo za niečo.  Keď si kúpim knihu, nemám povinnosť vám ju zrecenzovať. Je to len na mne.

Istým spôsobom týmto zháňaním spoluprác opovrhujem aj ja. Ale iba v prípade, že si blog založím iba pre tento účel. Tí, ktorí to takto urobili si možno neuvedomujú, že je úžasný pocit si kúpiť knihu za vlastné peniaze. Je skvelý pocit dostať tú knihu? Je a veľmi, ale halo!

Sťahuje nelegálne e-booky! Ukameňujte ho/ju a nechajte trpieť vo večných pekelných ohňoch!

Nelegálnym sťahovaním okrádame vydavateľa a autora o knihy. Vydavateľstvám sa predsa musia vrátiť peniaze za vydanie a preklad knihy a ďalšie rôzne veci, o ktorých my, bežní čitatelia, ani nemáme potuchy a ktoré určujú aj cenu knihy. Je to zlé, ak si to stiahnem nelegálne? Je...ale dve Milka čokolády pre toho, kto v živote nesiahol po nelegálnej verzii.

Klamať vám nebudem.  Sťahovala som e-booky? Jop.  Nelegálne? No..hej!  Urobím to aj teraz?..hej raz za čas (zahraničné knihy). Nie ako kedysi- že som nič okrem nelegálnych výtlačkov ani nečítala, ale predsa občas...

Rada no. 2- Nepriznávajte sa k sťahovaniu nelegálnych kníh. Vyhoríte (asi tak ako ja vyhorím po tomto článku (možno).

Keď sa niekto prizná, je to dosť kruté ako sa do neho niekto naráža. Kúp si tú knihu za vlastné! Požičajte si ju z knižnice! Teraz vám niečo vysvetlím a to, prečo som po e-bookoch siahala a občas to aj ešte urobím. Žijem iba s mojou mamou, ktorá maká za strojom. Zarobí priemerný slovenský plat

a teraz: kúp potraviny – 100 je preč. Zaplať jej dopravu do školy - 40 eur mesačne (teraz našťastie menej keď máme tie vlaky zadarmo a aj tak bude ešte niekto pičovať – sorry)  Kúp do školy dva biele lekárske plášte - 24 eur. Kúp jej uniformu na prax - 54 eur. Kúp jej pomôcky minimálne 20 eur. Kúp jej oblečenie:  opäť minimálne 20 eur. Zaplať školné - 20 eur. Teraz ide tu, tu, tu daj jej niečo medzi ruky.  Zabezpeč seba, zabezpeč elektrinu, vodu, plyn a telefón a nezostane ti nič ešte si aj v mínuse. Mám ísť teraz za ňou, nech mi dá 12 eur na knihu? Môj oco sa o mňa skvelé stará- som jeho dievčatko, ale on žije iba z dôchodku a tiež sa musí zaobstarať + platiť na mňa výživné.

Požičaj si z knižnice....Z knižnice? Našej? Keď som tam bola naposledy, ponúkli mi ako novinku Zlodejku duší, ktorú som už ja mala dva roky doma.

Nemá ti kto peniaze dať? Tak si ich zarob!

Ja neviem ako v iných krajoch alebo ako ste na tom vy osobne, ale nikto vás nezoberie na brigádu pokiaľ: nemáte 18, nemáte prax (a kde ju mám ako zobrať -_-), nechcete robiť po nociach. A ak sa aj niečo nájde, tak vám to vyfúkne 25 ročný absolvent vysokej školy bez zamestnania. Smola.

My sme sa v našej situácii trochu vyhupli, a tak si môžem dovoliť tú knihu kúpiť, ale nie vždy mám 23 eur na to, aby som si kúpila Hry o tróny. Takže si ich buď vypýtam ako RC- za čo budem odsudzovaná, alebo si to nelegálne stiahnem ako 25 ľudí predo mnou a 100 ľudí po mne. Je to zlé, ale často viacerí nemáme inú možnosť. Áno, môžete počkať a našporiť si, ale...čo urobíte skôr....budete čakať na knihu pol roka..zatiaľ vám ujdú dve ďalšie, čo ste chceli, alebo si týždeň budete hovoriť že nesmiete a nakoniec to aj tak stiahnete zadarmo z nejakého uložišťa. Obdivujem tých, čo ich nesťahujú a ešte aj nemajú prostriedky. A teraz ma prosím udajte. Vždy som chcela vedieť cenu pokuty za nelegálne sťahovanie. Aj loch by som si chcela skúsiť!

Ty si o sebe akože čo myslíš? Ja a môj blog sme lepší. No a čo, že existuje dva dni aj s robením šablóny?

Ako som už spomenula pri téme RC, mnohí sa vyjadrujú ako strašní páni a pritom nie sú lepší ako ja alebo niekto iný.

Je jasné, že niektoré  blogy sú kvalitnejšie a pozná ich celá blogosféra. Mladí blogeri k nim vzhliadajú, berú si ich ako príklad a rovesníci si ich vážia. A podľa mňa si to títo blogeri aj jasne uvedomujú, a preto sa k rôznym témam vyjadrujú s chladnou hlavou. Ak sa bude niekto správať ako magor, tak iba klesne moja mienka o ňom. Neuberie to na kvalite jeho recenzií alebo niečo iné. Iba klesne moja mienka a rešpekt k danej osobe.  Iný príbeh je, keď som do väčších blogerov bude navážať dáky krpec s dvoma článkami na blogu, pri ktorých sa mi za dva roky nazbieralo tridsať komentárov a bude sypať silné keci okolo. Čože? Nepočujem, zlatko, lebo ťa ani od zeme nevidieť. Takýto machri by sa mali radšej stiahnuť. Iba vyrobia neplechu medzi blogermi .

Rada no.3 - Nezačínajte si do mladých blogerov. Niektorí môžu byť agresívni ako Čivavy. A pošlú na vás ich partu na bikoch. (Dobre to znie kruto, preto to mladší blogeri (ale iba tí, čo by niečo takéto neurobili)berte s veľkou rezervou. Niektorí ste ešte lepší než my, a to myslím naozaj.)

Tagy sú trápne, recenzia jedna ako druhá a videá? Pche! O tom nechcem ani len počuť.

Vážne? Fakt? Naozaj? Takto sa asi pýtam samej seba, ak si prečítam článok tohto typu.

Takéto tri články som si prečítala asi v rovnakom období a akurát vtedy sme brali na slovenčine veci, ktoré ma naozaj zaujímali. A jednou z týchto veci bola aj určitá schéma recenzií. Postupujem úplne podľa nej: informácie o knihe, zhrnutie deja, postavy, osobný názor a zhrnutie. Ale tak to robí aj 168

ďalších blogerov a všetky recenzie sú už z polovice ako cez kopirák. Druhú polovicou tvorí obsah. 158/168 sa kniha páčila a hneď- boja sa vydavateľstva, snažia sa zapadnúť a bla bla bla! Ale choď niekde, drahý inteligent! Dobre, možno to niektorí tak naozaj robia. Ale je tu aj tá skupina, ktorej sa tá kniha naozaj páčila. Zdieľajú rovnaký názor...páčila sa im táto postava a ten záporák bol slabo vykreslený. A mám klamať, len aby som sa odlíšila?...ehm  vráť sa tam, kde som ťa poslala, drahý inteligent....

Tagy a videa? Blog nie je iba o knihách ale aj o človeku, ktorý ich číta. Čo o tebe povie.. ,,hej tá postava sa mi páčila?“ Tag o tebe prezradí veci, ako tvoje zlozvyky a hneď si čitateľovi bližší...nie si len osoba, ktorá je niekde za pc, ale niekto, kto má rovnako ako ty v knihách odtlačky od čokolády. Ešte osobnejšia verzia je točenie videí. Čitateľ vidí vašu tvár, vidí vaše pohyby, počuje váš hlas a názor, ktorý si nevymýšľaš pol hodiny, lebo to nie je divadlo, ale rovno akcia za pochodu. Samozrejme, táto možnosť nie je pre každého. Je jasné, že človeka, ktorý sa nepostaví dva roky pred fotoaparát asi ťažko dostanete pred kameru, aby vám niečo porozprával. Ale ak to niekoho baví a ak sa to páči čitateľovi, tak prečo za to súdiť?

A tak moji drahí som dostala zo seba všetko, čo ma štvalo. Dúfam, že som nikoho neurazila a veľmi rada si vypočujem váš názor. Nech je hocaký. A rada sa s vami o tom civilizovane porozprávam.  V mieri a s láskou vaša Mara.