Moje meno je Mara a som knižný dinosaurus (kedysi známa ako knižná blogerka)

Kedysi dávno, keď vtáčiky čvirikali, piesok sa lial, presnejšie v roku v 2011 som založila tento blog. S malou dušičkou som vkročila do krásneho sveta knižných blogov, kníh, tagov, recenzií a hromady drámy. A milovala som každý jeden kúsok z toho. Tešila som sa z každého komentára, komentovala na iných blogoch. S malou dušičkou som písala mojim obľúbeným blogerom o radu a dúfala som, že ma nevysmejú, pretože by ma trafil šľak. Vzhľad blogu som striedala častejšie ako ponožky, len aby som vynikla v hromade iných blogov. Ticho som pozorovala, ako sa ľudia v tejto komunite hádajú a tešila som sa z drámy ako vhodnej pre Netflix. A odrazu je rok 2019 a nič z tohto už viac neexistuje. Pretože som knižný dinosaurus a nie bloger a mám pre vás novinku: Knižné blogy sú mŕtve. 

Knižné nebo je sp..Och nie, počkať, to tu už bolo...

Marec je mesiac knihy a ja som si tak povedala, kedy je najlepšie sa vrátiť ak nie v mesiaci, ktorý je venovaný knihám? Dámy a páni, pripravte sa na moju spoveď o tom, ako žijem a čo vlastne robím so svojim životom.

Keď potrebujte zahnať nudu...RPG je tu pre Vás.

Helou helou, opäť tu nie som s recenziou, ale s menším článkom. Povedala som si, že nezaškodí dať blog trochu dohromady práve takýmito článkami. Dnes sa odkloním od kníh a zároveň pri nich aj trochu ostanem. Nie je totižto tajomstvom, čo bolo tiež za mojou neaktivitou. A dokonca som to viac krát spomínala. A tak vás trochu prevediem mojim svetom.

Keď nie všetko funguje tak, ako chceme

Občas si hovorím, že je fajn, ak je človek k svojim čitateľom úprimný, no nie až moc. Koniec koncov, každý človek má vo svojom živote hromadu bullshitov a netreba ich riešiť verejne. Avšak, určitá časť týchto problémov súvisí aj s týmto blogom. A ľudia, ktorých sledujem (a preboha odhliadnime od faktu, ako táto veta divne znie...) urobili podobnú vec a vraj im to pomohlo. So let´s do this shit.