Dokonalosť založená na nedokonalostiach.Eliza a More príšer- Francesca Zappia.

Len prednedávnom som vám hovorila o knihe, ktorá je podľa mňa must read a to zvyčajne nie som človek, ktorý sa snaží vyvíjať nejaký nátlak na svojich čitateľov, pretože si myslím, že každý sme nejaký a rovnako máme aj svoje čitateľské ,,štandardy.“ Ak sa vám páči rovnaká kniha ako mne, tak je to super. Ak nie...nevadí. Ale teraz naozaj dúfam, že si túto knihu prečítate, pretože podľa mňa naozaj stojí za to. A naozaj, naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť. Pretože Eliza a more príšer je láska na každé jedno prečítanie. 



Eliza veľa času trávi doma za počítačom, jej rodičia sú z toho akurát na nervy, ale jej to vyhovuje. Poviete si, že ide len o ďalšiu tínedžerku, možno rovnakú ako vy. Lebo veď, nie je to pohodlné? Byť doma, vo svojej malej útulnej a bezpečnej bublinke, zatiaľ čo vaši rodičia sa boja, čo pre boha živého za tým počítačom robíte? No Eliza kreslí komiks a nie len taký nejaký,ale More príšer, internetový fenomén, ktorý čítajú tisíce ľudí. Nie je to len jej dielo, ale aj život ktorým žije. Jej najlepší kamaráti sú na druhej strane počítača, ktorí rovnako ako ona jej príbehom dýchajú. A keď zo svojej bublinky vylezie, je zas len Eliza, tá, ktorú nik nepozná alebo ju má minimálne za čudáčku. S príchodom Wallenca to nevyzerá na žiadnu zmenu, ale len tak pre nás čitateľov, kedy sa niečo nezmenilo príchodom chlapca? Začína to opatrne, nenápadne a milo. Z Wallaca sa vykľuje fanúšik Mora príšer, dokonca najobľúbenejší a najlepší prispievateľ fan-fiction v komunite... A Eliza trochu častejšie vykukuje zo svojej komfortnej bubliny. Ale ako vlastne skĺbiť reálny a váš vymyslený život? Ako zvládnuť tlak z oboch strán, ktoré vás pomaly stláčajú? Nedajte sa oklamať tým, že Eliza a More príšer znie ako klišé romantická táranina, pretože je to omnoho viac.

Eliza nie je hrdinka, s ktorou by ma niekto stotožnil. Ona je tichá, samotárska a odťažitá. O mne hovoria, že som ukecaná a spoločenská a ja si hovorím....ehm čo? Pretože nehladiac na to, čo o mne hovoria, som sa v Elize našla. Milujem svoju izbu a možnosť neopustiť ju. Viac ako reálnemu svetu sa uchyľujem do toho virtuálneho (veď viete, ja a RPG) a jednoducho nejako prežívam zo dňa na deň. Pri pomyslení na to, že by som mala športovať si rovnako ako Eliza uvedomím, že na športy som výnimočne ľavá a nedopadlo by to dobre. Mám rada svoje súkromie, rovnako ako ona (moja rodina napríklad o mojich ,,blogerských úspechoch“ nevedela nič dobrých niekoľko rokov). A taktiež neviem moc dobre nakladať s tlakom ktorý na mňa ľudia kladú alebo možno aj nekladú, ale ja mám pocit, že je to tak. Eliza ani z ďaleka nie je dokonalá hrdinka. A v podstate sú tom napísala väčšinu jej chýb (a mojich), ale to z nej robí postavu, o ktorej vám nevadí čítať, pretože sa v nej viete nájsť. Pretože nie je dokonalá, nezabíja ľudí jedným kopom, ani nie je neznesiteľne krásna až tak že sa za ňou otáča každý jeden chalan. Nie, je to baba, ktorá maturuje a jednoducho tak nejako zatiaľ objavuje svet. Nič viac, nič menej. A to ju robí diamantom v poli dnešných hrdiniek, pri ktorých máte pocit, že všetkým sú zle vlastnosti dané buď nechcene alebo príliš vnútene. 

Keď otvoríte mnohé bestsellery, ktoré trhajú celosvetové priečky v predajnosti, točí sa vám hlava z toho, aké veľké množstvo postáv tam je. Stojím si za názorom, že niekedy je to dobré, knihe to dodá správnu atmosféru, no ak je to v každej druhej knihe, točí sa mi z toho hlava. Možno aj preto hľadám knihy, kde si môžem vydýchnuť a povedať si áno, viem vymenovať všetky dôležité postavy, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili dej alebo ak aj neviem mená, viem čo urobili. Eliza je jedna z tých kníh, kde nie ste bombardovaní menami a dvojstránkovými biografiami každej postavy. Eliza je jednoducho hlavná hrdinka, je to jej príbeh. Stretnete jej rodičov, ktorí tak úplne nechápu, že ono aj za tým počítačom môžete mať nejaký ten život a chcú vás zapájať do všetkého, len aby ste nesedeli doma. Alebo jej bratia, ktorí sú úplne odlišní, a tak máte pocit, že sa vlastne ani nemôžete nejako extra v láske, lebo síce stojíte pri sebe, oddeľuje vás však stena, ktorú ste si možno postavili vy sami. Sama dobre viem, aké je to mať kamarátov na druhej strane počítača. Môžu to byť vaši najlepší kamaráti aj bez toho, aby ste ich videli naživo. Pre staršiu generáciu je to možno úplne nepredstaviteľné, ale je to možné. Všetko toto riešite spolu s Elizou a pomedzi to nenápadne do deja vstupuje Wallace. Jeho charakter ani minulosť vám nie je tlačená do tváre. To, ako sa k nemu začína cítiť samotná Eliza (a to ako sa doňho pomaly zamilujete vy sami) je prirodzené a nie vôbec uponáhľané. Je to presne ten typ knižného vzťahu, ktorý skrátka hľadáte po množstve a množstve kníh, kde sa hrdina pozrie na hrdinku a dobre, že rovno neprehlási, že si ju vezme a vychovajú spolu päť nadmerne atraktívnych detí. Chcete všetku tú počiatočnú nervozitu a prvé dotyky. Chcete to spolu s nimi prežiť, pretože v tú chvíľu to až zúfalo  potrebujete. Chcete jednoducho čítať o vzťahu, ktorý je tak uveriteľný, že sa môže stať aj vám. Postavy ako také neboli ploché, mali charaktery ,a keby ste sa pozreli okolo seba, zrejme by ste vo svojom okolí podobných ľudí našli či dokonca s nimi žijete. 

Pamätám si na doby, dávne pradávne, keď fandomy boli vec skôr len západných krajín a pokiaľ ste neboli súčasťou veľkého fandomu ako je Harry Potter či podobné, museli ste nabrať odvahu a ísť na tumblr. Tam ste zistili, že existujú stovky! Tisíce! Ľudí, ktorí milujú to isté čo vy. Dnes je to pomerne ľahké a takéto komunity rastu už aj u nás. Eliza ako taká, sa môže mylne pokladať ako príbeh niekoho, kto má svoj fandom, vďaka niečomu, čo vytvoril. Poukazuje na úskalia toho, že síce je tu xy ľudí, ktorí vás obdivujú, nemá to len tak pozitívny dopad ako by si jeden myseľ. Znamená to, že je tu xy ľudí, ktorí pomaly pritláčajú na vaše struny. Majú svoje predstavy a očakávania, ktoré sa môžu biť s vašimi. Eliza sa snaží poukázať na to ako, ako sa snaží ostať ,,pri zmysloch“, ako nepodľahnúť tomuto tlaku. Ukazuje aké je to ťažké, nehovoriac o tom, keď si od toho celého chcete urobiť odstup a mať vedľa svoj reálny život, ktorý sa s tým druhým nepletie. A ako to dopadá, keď sa to celé popletie a tlak je dvakrát tak ťažký. Kniha je zároveň o strachu, ako vyjsť zo svojej ulity, ako začať dôverovať niekomu, kto do vášho života len prišiel a ako vlastne dôverovať sebe samému. Osobne mám pocit, že Eliza je kniha, kde musíte čítať aj to, čo sa deje medzi riadkami, aby ste pochopili ako komplexný príbeh to je. Som ten typ, čo sa rozplače veľmi ľahko a roky čítania na verejnosti ma naučili to nejako zadržať, ovládať sa. Chcete vedieť kto hodinu plakal kvôli tejto knihe v Kysaku na stanici? Áno, ja. Až takto ma tá kniha dostala. Táto autorka ma dostala už pri jej prvej knihe, ale tá ešte naozaj zaváňala debutom: Eliza a more príšer ju posunulo na iný level. Reálnosť, ktorú vkladá do svojho príbehu a postáv je to, čo potrebujete po nekonečnom množstve príbehov o vílach či čo to práve tak veľmi letí. Trochu fantázie zmiešanej s trochou reality. A možno sa v Elize až tak nenájdete, a to je poriadku! Nemusíte sa v nej vidieť ako v zrkadle, aby sa vám kniha páčila. Naozaj si myslím, že toto je ten typ knihy, ktorú si po prečítaní pritúlite k sebe a budete fakt radi, že ste si ju prečítali. A keď si ju zoberiete do ruky znova, tak skončíte rovnako. Autorka do tejto knihy a do svojho písania presunula určite kúzlo, ktoré vás vždy a znova dostane. 

Bez okolkov je Eliza must have v knižnici každého, kto má rád fandomy a romantiku. Ale aj pre toho, kto hľadá niečo, v čom sa môže nájsť alebo niečo, pri čom si jednoducho oddýchne. Nezáleží na tom, koľkokrát si tu knihu prečíta, vždy v nej nájdete niečo, čo sa mu bude páčiť. Eliza a More príšer je pre mňa kniha roka 2019 a pevne verím, že sa do nej zamilujte tak veľmi ako ja. A už v najbližších dňoch ju môžete začať hľadať v kníhkupectvách.



Za poskytnutie RC som veľmi vdačná vydavateľstvu Albatrosmedia a knihu si môžete kúpiť TU

Žiadne komentáre