Viete čo prekoná nadšenie z toho, že vydajú prvý diel jednej z vašich obľúbených sérií? Ja vám to poviem. Keď vydajú aj ďalší diel. Je to dávno pradávno, čo som vám hovorila o knihe Obsidián, nie je to až tak dávno, čo som vám hovorila o jej slovenskom preklade. A aha! Dnes sa ideme spolu pozrieť na druhý diel. Pretože Ónyx je už nejaký deň v kníhkupectvách, chcem vás presvedčiť, aby ste tam nabehli a kúpili ho.
Názov: Ónyx.
Originálny názov: Onyx
Autor: Jennifer L. Armentrout
Počet strán: 392
Jazyk: Slovenský
Dátum vydania: US: 14.10. 2012/ SR: 9.9.2019
Puto, ktoré nás s Daemonom spája, sa mi ani trochu nepozdáva.
Daemon je vďaka svojim mimozemským schopnostiam odhodlaný dokázať mi, že to, čo ku mne cíti, je viac ako len bizarné puto. Rozhodla som sa od neho držať ďalej, hoci vo svojej snahe získať si ma nepoľavil. Práve naopak. No máme aj väčšie problémy...Do mesta zavítal ktosi, kto je horší ako Arumovia...Ministerstvo obrany. Ak prídu na to, čo Daemon dokáže a na to, že sme prepojení, tak som odpísaná. A on tiež. Okrem toho, v našej škole sa objaví chalan, ktorý má svoje vlastné tajomstvá. Vie, čo sa mi stalo, a chce mi pomôcť, aby to však mohol urobiť, musím Daemonovi klamať a vyhýbať sa mu. Ako keby sa to dalo. Je to proti zdravému rozumu a napokon voči Daemonovi začínam prechovávať čoraz hlbšie city.Vtom sa však všetko zmení. Uvidím niekoho, kto nemá byť nažive. Musím to povedať Daemonovi, hoci viem, že sa nezastaví, dokiaľ nezistí pravdu. Čo sa stalo s jeho bratom? Kto ho zradil? A čo od neho aj odo mňa chce ministerstvo obrany? Nikto nie je tým, za koho sa vydáva. A nie všetci všadeprítomné lži prežijú...
Takže áno, prečítali ste druhý diel, rozmýšľali ste nad tým, ,no dobre, čo sa bude diať teraz okrem nekonečného riešenia vzťahu Daemona a Katy? Deti moje, bude toho celkom dosť, to vám poviem. Myslím si, že anotácia ako taká toho naznačí veľa, ale pritom ani nie. Takže po prvé, milostná linka sa komplikuje: Katy je presvedčená, že to čo cíti ona, alebo nebodaj samotný Daemon, je vedľajším produktom použitia mimozemských schopností. Čo sa samozrejme jemu nepozdáva a je odhodlaný jej dokázať, že zaňho rozhoduje jeho vlastná hlava a srdce a že nič, čo medzi nimi je, nie je len ,,vedľajší účinok“. Blake, nový chalan v meste, sa tiež s celou touto situáciou pekne zahrá. Druhá dejová línia je hlavne prepojená s ministerstvom obrany. Prvý diel poukazoval na to, akú veľkú hrozbu by mohol pre nich znamenať. Druhý diel túto hrozbu privedie priamo do deja a pomaly ale iste nám ukazuje, že to skutočne môže spôsobiť problémy, a to ešte horšie ako čakali. A samozrejme po určitých udalostiach sa otvára otázka, ktorú sa čitateľ pýtal v prvej knihe: Čo sa stalo Dawsonovi a Bethany? A hlavne ako je možné, že sa im to stalo? Kým v prvej knihe objavujete svet dvoch mimozemských druhov, tu sa plne ponárate do problémov, ktoré nevytvárajú len mimozemšťania, ale aj ľudia.
Nikdy som sa netajila tým, že Katy je hrdinka, pri ktorej som rada že je rozprávačom príbehu. Aby som citovala samú seba z roku 2012 (WTF to už je tak dávno!): ,,Katy je typ hrdinky ktorý sa vytráca, alebo jednoducho čítam knihy len z precitlivenými hrdinkami, lebo toto dievča je hrdinka ktorú budete mať radi.“ Nie je dokonalá, to nie. Druhý diel je pre mňa vždy dôkazom, že Katy nie je dokonalá hrdinka a často ma štve. Jej nekonečné dôvody ,,prečo nie“ a dôvody ,,prečo musí“ ma často vytáčali. Nie len kvôli tomu, že som vedela, ako sa to celé skončí, pretože tak som to mala aj pri prvom prečítaní. Na druhú stranu toto celé ju postavilo mimo radu nekonečne dokonalých hrdiniek, ktoré sa sami seba už ani nepýtajú či je to správne alebo nie, jednoducho to urobia a je to správne. Je jej daná naozajstná ľudská stránka a nech ma jej nerozhodnosť, či to čo robila, neskutočne štvali, vždy, po každom prečítaní, to dokážem pochopiť. Ja by som to tam neurobila, ale chápem to. Zároveň je však Katy veľmi vtipná postava a jej rozprávanie či myšlienkové pochody vás bavia, na totálnu žeriete fakt, že miluje knihy rovnako ako vy a jednoducho si ju ako postavu užívate. (V niektorých chvíľach možno menej ako iných, ale stále áno.)
Žiadna postava alebo Lux nežiari tak veľmi, ako ženami milovaný, mnou počínajúc, Deamon Black. Bol to môj knižný frajer od roku 2012 a stále je. Je vtipný, je chytrý a je dokonalý. Rovnako ako Katy má svoje chyby. Asi už nikdy neprídem na to, či boli zámerné, alebo nejako vyplynuli z deja či z autorkinho písania. A síce, stále ho milujem rovnako. Myslím si, že práve Onyx je dokonalým prechodom či dôkazom jeho oddanosť nielen Katy, ale aj rodine... Ako sa pomaly presúva a začína si uvedomovať, počkať, čo ak je tu viac ako rodina. Pri tejto knihe som to vždy brala tak, že kniha nekončí rovnakými postavami akými začala. Povedala by som, ako niekto, kto už vie čo sa bude diať v ďalších dieloch, že pri prvom a druhom dieli to zrejme nie je tak očividné ale deje sa. Postava, ktorú by nejeden spomenúť nechcel, ale musíme je Blake. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Blake je postava ktorá zobrala príbeh úplne iným smerom a bohužiaľ, ešte to aj zopakuje. Myslím si, že v ňom vždy bolo aj bude omnoho viac potenciálu, ale jeho prvá chyba medzi čitateľmi bola, že bol postavený medzi Daemona a Katy. A už len to z neho robí zloducha. Samozrejme, druhý diel prináša omnoho viac postáv, pretože pripravuje pôdu hlavne pre tretí a aj štvrtý diel. Okrem známych tvári ako je Dee, či iných Luxov viac spoznávame matku Katy a pripájajú sa k nám novy záporaci v podobe ministerstva obrany. Až keď som si dvojku prečítala takto spätne po nejakej dobe, došlo mi, ako celá situácia s nimi vyznievať zmätene, no na to by som len povedala: Počkajte si, ono to príde.
Moje nadšenie z prvého prečítania v roku 2012 je rovnako úmerné tomu, ako som bola nadšená v roku 2019. Medzi mojim prvým a druhým prečítaním ubehlo mnoho času a predovšetkým mi rukami prešlo množstvo kníh. A aj by som povedala že som lepšia blogerka, ktorá na knihy dokáže pozerať viac objektívnejšie... Aaaaaale, pri niektorých knihách či sériách to asi nejde vypnúť. A ani pri tejto. Celý čas pozerám do starej recenzie a uvažujem, či sa môj pohľad na túto sériu zmenil. Nie, nezmenil. Ak by ste sa ma opýtali na Nočný tieň alebo na Nesmrteľných, zrejme by som vám povedala jedno: ľutujem, že som tie knihy čítala. Pri tejto? Neľutujem ani jednu jedinú sekundu, ktorú som kedy tejto sérii venovala (a že ich bolo dosť) a ani tie, ktoré jej bude venovať (a že ich tiež bude dosť). Či si uvedomujem, aké množstvo klišé v tej knihe je? Sakra áno, ale nevadí mi to, pretože to do tej knihy zapadá a taktiež preto, že tento príbeh ma toľko toho na ponúknutie, že to podľa môjho názoru nedostatky prekrýva. Jennifer je skvelá autorka, v zahraničí to už roky vedia a som neskutočne rada, že to začína zisťovať aj slovenská scéna. Jej štýl je ľahký a pre čitateľa veľmi prirodzený, jej knihy majú potrebnú iskru, nielen po stránke vzťahov, ale aj čo sa týka dejových zvratov či samotného príbehu. A napriek tomu, že Ónyx je v tomto momente starý cca 7 rokov, čitateľ nemá ten pocit, že je to nejako výrazne pozadu. (Pretože pri niektorých knihách ide výrazne cítiť, že kniha bola napísaná dávnejšie (vyjadrovanie postáv, zmienky mierené na dnešnú kultúru či technológiu). Viete, že nikdy nikomu knihy nenútim a viem akceptovať názor druhej osoby, ale za sériu Lux by som sa pobila aj do krvi.
Druhá kniha zo série Lux začína tam, kde končí prvá, no čitateľa na konci nechá v typickom stave, kedy potrebuje ďalší diel a naozaj knihu posúva na iné, o niečo viac nebezpečné miesto a sľubuje, že prichádza niečo veľké a že to bude stáť za to. Postavy nie sú dokonalé. Možno zámerne, možno nie, neraz im budete nadávať, no aj tak budete sledovať ich príbeh a interakciu zo zatajeným dychom či trasením ramien od smiechu. Jennifer L. Armentrout vie, čo robí, jej knihy sa čítajú ľahko a hladko. Takže či odporúčam aj túto knihu? To si sakra píšte, že áno! Ako je možné, že ešte svoj výtlačok nemáte?!
Žiadne komentáre