Zdravím, Aloha, Hi....
Pamätáte si ma ešte? (A idem sa tváriť, že som takto niečo
začala prvýkrát v živote, a nie že takto začínal pomaly každý článok
za posledné dva roky, dobre?) Tak ja vás teda vítam na novom, alebo respektíve
vynovenom Knižnom nebi. Pýtate sa čo stalo? Prečo píšem? Ticho sa trasiete, že
končím ? (Ha, to nie, na to príliš rada ľudí otravujem) No...Stal sa život.
(Ale nie som tehotná, hej?)
Pár slov na úvod.
Ha, pamätám si ako som podobný článok písala dva roky
dozadu. O tom, že Knižné nebo vstalo z popola ako fénix. Lol. Tak
možno aj vzplanul a ale ja som ho chytila a uškvarila na grile, lebo
to povstanie trvalo maximálne mesiac. A vy to viete. Sľubovala som vysokú
aktivitu na blogu, na YT, všade! Ale jediné miesto, kde moja aktivita ako tak
neumiera je Instagram.
Sľuby som porušila, k ničomu sa nedostala a len
párkrát za pár mesiacov som sa vám ozvala, aby ste vedeli, že áno, ešte žijem.
Zhrnula som tu všetko, prečo som neprespievala. Škola, depresia, hry...A stále
je to pravda. Teda z časti, pretože fuu. Anjelici moji. Za posledné
mesiace sa toho toľko stalo. V prvom rade...
Už nie som študent.
Presne tak, vydržalo mi to tri mesiace. Dobrá som čo? Ako
dobre viete, štyri roky som prežila na zdravotníckej škole... Nie moje práve
najlepšie rozhodnutie, ale zrejme už nezvratné. Pri výbere vysokej školy som si
povedala, že od zdravotníctva idem čo najďalej a tak som skončila
v Brne na odbore Informačné štúdia a knihovníctvo. Musím
povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Hovoríte si ,ako je to možné, ak som
tak rýchlo skončila? Nebolo to školou, ale mnou a to je veľký rozdiel. Od
vysokej som neočakávala, no privítal ma úžasný učiteľský zbor (Hovorí sa tak
tomu aj na výške? Ehm) so skvelým prístupom a spoznala som aj hromadu úžasných
ľudí. Nie len spolužiakov, ale aj moje spolubývajúce boli skvelé a aj iní
ľudia ktorých som spoznala. A malo som vynikajúci rozvrh, v podstate
som do školy chodila len v piatok. Tak a pýtate sa, prečo som potom
dočerta odišla? Oh well, poviem vám tajomstvo. Na zdravotníckej škole vám
nedajú základy programovania. A tam
nastal kameň úrazu. Zo začiatku som to zvládala, ale potom to bolo, samozrejme,
už iba ťažšie a ja som bola zas v depkách. A potom som si
uvedomila, že tá škola...ma vlastne ani nebaví. Všetko to bolo super, len nie
super pre mňa. Ja som rozmýšľala nad chorobami, oháňala sa faktami, ktoré som
vedela a ovládala. Zdravotka ma životne poznačila. Smutné.
Show must go on
Takže som skončila so školou a čo so životom,
však? Oh well, môžeme tak povedať, že sa sťahujem. Kam? No predsa
a jedine...do Prahy. Praha je fajn, síce musím uznať, že Brno mám radšej,
ale ani Praha nie je najhoršia. A skončím tam, kde som tak nejako nedúfala,
že niekedy skončím. V nemocnici. Teraz ma nechápte zle, sestry obdivujem
a tak, ale problém je zas vo mne. Nevidela som tam seba. A aha, kde
budem. Ale beriem to ako výhodu, videli ste ako v Česku robia knižné
zrazy? Ani ma tam nechceli, ale už nebudú mať na výber. He-he-he (Diabolský
smiech)
Vráťme sa trochu v čase...
Pracovala som v kníhkupectve! Minulý čas, samozrejme,
lebo dnes som akurát podpísala výpoveď. A bolo to...super. Povedala by
som. Chcem tým povedať, ktorý knihomoľ by si to nechcel vyskúšať. Predstavujete
si to ako predávanie svojich obľúbených kníh a pomedzi to nejaké to
čítanie a fetovanie vône kníh. Síce to tak vôbec nie je...niekoľko ľudí
som nahovorila na moje obľúbené knihy a ja dúfam, že si teraz niekde
hovoria: “Som rada, že mi to dievča zničilo život touto knihou.“ Aj
v Martinuse som spoznala niekoľko skvelých ľudí, naučila sa niečo ako to
v takom kníhkupectve funguje a bola som v obklopení kníh.
A samozrejme naučila som sa pomerne rýchlo baliť knihy do baliaceho
papiera.
Knižná kríza...
Byť v obklopení kníh vám pripomenie, čo tak radi
na knihách a prečo sa nimi chcete naozaj obklopovať, aké je to potešenie
si knihy ohmatávať, čítať si a to všetko. A preto, silne klopkám
o drevo, som prekonala moju neznesiteľne dlhú čitateľskú krízu
a musím povedať, že som dokonca v mojej knižnej výzve na GR už
o tri knihy dopredu. DOKONCA som minule prečítala DVE knihy za JEDEN deň. Čo už bol na mňa trochu extrém, ale
na druhu stranu...To bolo celkom fajn. A tak si spokojne pokračujem,
plánujem pre vás recenzie a tak. Jednoducho s čítaním prišla chuť aj
znova blogovať.
A tak sme sa ocitli tu. Na vynovenom blogu. Nejdem nič
špeciálneho sľubovať, neviem povedať ako pri novej práci a novom meste
budem stíhať. A ak by som niečo sľúbila, musela by som to nutne splniť.
Takže vám len poviem, že sa budem snažiť.
A dúfam, že to aspoň zo pár z vás potešilo.
A inak. Ak sa vám chce, poprosila by som vás vyplniť tento dotazník.
Chcem, aby ste chodili na blog, ktorý vás baví navštevovať, lebo tu čítate
niečo, čo vás naozaj zaujíma. A pokiaľ mi nepoviete, čo to je, ja o tom
nemôžem písať. Ale ak sa vám nechce, tak potom tu budem vypisovať samé hlúposti
ja. He-he- he (Opäť diabolský smiech)
S láskou vaša jediná a zbožňovaná. Mara.
