Tí, ktorí ste nevideli video o mojom pokračovaní momentálne
dosť neproduktívnej existencie: žijem, stále som tu, len som mierne lenivá.
Mierne dosť a ešte pár ďalších dôvodov. Anyway! Za posledný týždeň- dva
som si zas začala všímať čitateľskú komunitu a samotnú blogosféru
a musím povedať, že som bola buď slepá doteraz, alebo sa to všetko udialo
počas moje hm..nazvime to hybernácie. A tak som sa to rozhodla spísať to do
jedného článku.
UPOZORNENIE:
Ide o vyjadrenie nestranného názoru, tretej strany. Ak majú vaše
prsty nad klávesnicou nutkanie napísať niečo, čo sa mi bude snažiť urážlivým
spôsobom vnútiť/vyvrátiť môj názor,
odporúčam isť písať si hlúpe, nevychované reči do denníka. Každý názor,
ktorý podľa mňa a ľudí, ktorým ho dám prečítať , bude zhodnotený ako
provokatívny a bude označený ako: Trafená hus zagágala. Inak mi to nič neurobí,
ale skôr nechcem, aby tu niekto vyťahoval svoje ego, na to je knižné peklo Boh
vie kde- tu sme k sebe dobrí. Občas.
UPOZORNENIE
2: Svoj názor sa budem snažiť vyjadriť bez toho, aby znel urážlivo,
a ak mi to niekde ujde, ospravedlňujem sa. Tento článok sa však nevzťahuje
na konkrétne osoby, ale na všeobecné publikum. Ale, samozrejme, že sa to vzťahuje aj na
konkrétne osoby.
(Ide mi o to, že ak budeme diskutovať, chcem diskutovať
s niekým, kto dokáže svoj názor vyjadriť bez
toho aby ma urazil.)
Existuje len jeden druh
kvalitnej literatúry- Klasika.
Dobre, toto je dlhodobý problém, ktorý som si všimla už
skôr, ale za posledný týždeň som si
všimla, že je to horšie ako sa mi zdalo. Niekde, v nejakej
čitateľskej skupine postnete fotku/ príspevok knihy, ktorú ste prečítali
a k tomu napíšete niečo typu: Táto kniha sa mi páčila, bola dobre napísaná.
Dávam tomu osemnásť minút a niekoľko sekúnd a pod vašim príspevkom je
hromada komentárov. Vy si poviete no páni! Ideme sa o tej knihe baviť!
HAHAHAH omyl. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí povedia, že ta kniha sa mi
páčila! Alebo: Nah, čítal som aj lepšie. A potom je tam tá jedna skupina
ľudí, ktorí mi dokážu zdvihnúť krvný tlak- nechápem, ako môžete takýto brak
čítať, radšej siahnite po klasike. A takýchto ľudí sa tu nazbiera
množstvo. Hromada ľudí, ktorí píšu že nemáte riadny vkus, klasika je lepšia
a podobne.
Wou wou wou!
Hovoríte si, že preháňam a ľudia...Bodaj by som
preháňala. Jednoucho hromada ľudí chce hlavne mladým ľuďom vnútiť klasiku.
Dobre,... je na tom niečo dobré, ale sú
ľudia, ktorým tento druh nesedí. Nevieme
sa do toho vcítiť a celkovo sa nám to zle číta. Áno, hovorím nám, lebo aj
ja som tento typ čitateľa. A skúšala som to, naozaj áno. Pýcha
a predsudok, Emma či úplne iné knihy- to všetko som skúšala a fakt som chcela, aby to
fungovalo...ale jednoducho nie. Škoda , ja viem. A niektorí to prečítali povedali si ok, bolo to fajn,
idem si prečítať Hry o život. Ide o to, že každému pasuje niečo iné.
Tak ako mne pasujú knihy s hromadou romantiky odohrávajúce sa prevažne
v prítomnosti, tak mojej susede pasuje čítať knihy o Draculovi. Ale sú tu jednoducho ľudia, ktorým nerobí
problém uraziť vašu obľúbenú knihu, uraziť vás a vysmiať sa vám, že nemáte
vkus. A to len preto že ste 54554 krát neprečítali Pýchu a predsudok.
Čítanie ako módny
trend.
Určite ste si to všimli aj vy. Mladí ľudia okolo mňa behajú s knihami
čoraz viac a ja si hovorím - no páni! Knihomoli sú všade okolo mňa.
A začnete sa s niekým baviť a on povie tú úžasnú vetu, pri
ktorej vaša čitateľská duša zaplače: ,,Milujem knihy! Prečítala som všetky
Greenovky!“
Nehovorím, že sa mi nepáči, že mladí čítajú už len kvôli
tomu, že bola filmová adaptácia v kine.
Náhodou je to super, ale problém prichádza v momente, keď dievčatá/
chlapci majú silné reči všade, kde sa nejako môžu vyjadriť , a snažia sa
vás presvedčiť, že nevieme, o čom
hovoríme, že Green (použime ho teda ako príklad) je voči ostatným Boh a ak
nesúhlasíme, nemáme toho dosť načítaného. No hej, zlatko, mojich 100 kníh ročne
prečítaných je voči tvojim šiestim Greenovkam nič.
Mám blog o dva roky dlhšie ako
ty- vyznám sa lepšie a ty sa choď zahrabať.
Poďme pekne od začiatku. Keď som začínala blogovať – päť
rokov dozadu (už je to tak dlho? O.O) , táto komunita knižných bloggerov nebola
vôbec rozrastená. Nemali sme žiadne špeciálne skupiny alebo tak a ak ste
sa chceli naučiť niečo nové, alebo ako sa niečo robí, neostávala nováčikom nič
iné, ako behať po zabehnutých blogoch a odkukávať ich štýl, ktorý by nás
mohol inšpirovať. Alebo ste mohli skúsiť napísať bloggerom a opýtať sa ich
na radu- ale to neurobíte, lebo sa hanbíte.
Je rok 2016, komunita knižných bloggerov je až enormne veľká.
Ak budene dostatočne úprimní, niektoré sú dobré a niektoré sú horšie,
niektoré sú lepšie. Výhoda pre začínajúcich bloggerov je, že na FB existuje
548574 skupín, kde sa môžu opýtať alebo respektíve poprosiť iných, starších
bloggerov o pomoc. To je podľa mňa super, ale nájdu sa tam nejaké HOVADÁ,
ktoré jednoducho musia každého nádejného nováčika potopiť svojimi strašne
múdrymi rečami. Sakra, ja si nedovolím povedať nikomu, čo si môže dovoliť
a čo nie, a nejaký štupeľ, čo má blog rok- dva sa tam ide vyťahovať?
Buďme k sebe úprimní, niekedy sa tí ľudia opýtajú na
nejakú hlúposť, ale pustiť sa do danej osoby? Ak sa mi to zdá hlúpe, jednoducho
to ignorujem a ak sa silou mocou potrebujem vyjadriť, existuje spôsob ako
sa vyjadriť milo s určitou úctou nehladiac na to, že je to starší či
mladší človek.
Každý z nás nejako začínal a na to nemôžeme
zabudnúť. Ak by sa ku mne niekto správal, ako to niektorí bloggeri robia, úplne
by ma to odradilo. Tí úžasní bloggeri sa snažia silou mocou presadiť svoj
názor, myslia si, že je super ak ti blog
a myšlienky skritizujú verejne...Ts, asi vám ničím sny, ale to nie je
pravda. Každý to robí. Aj ja kritizujem blogy...ale s ľuďmi
v súkromnej konverzácii, zatiaľ čo niektorí majú silné nutkanie to
zverejniť. Myslím, že keď nabudúce niečo
také uvidím, rada daným osobám poviem, čo je s nimi a ich blogmi zle.
Len tak, aby si okúsili vlastnú medicínu.
Lebo ja vidím, ako mnohí kopírujete staré recenzie.
Vidím a viem, že niektorých recenzia nemá ani 400 slov.
Vidím, že mnohí, aj keď tvrdíte
opak a snažíte sa všetkých o tom presvedčiť, neviete napísať nápomocnú
a schopnú recenziu.
Vidím toho veľa, ale mlčím. Lebo kto ja som, aby som bola mrcha?
A to je z mojej strany všetko a ten ľahký
pocit na duši je skvelý . Koniec koncov...vás ľúbim všetkých. Skoro.
