Video: Mesačná chvastačka- September až november (aspoň myslím :D)

30. 11. 2014


Po fakt dlhej dobe je tu príspevok s videom. Zvyčajne iba video zdieľam na FB a potom ho zabudnem dať sem :D. 
Som si istá, že podstatu mesačnej chvastačky vám nie je potrebné vysvetliť. Problém všetkého je, že sama neviem, čo som si vlastne kúpila a preto som usúdila, že si to fakt musím začať zapisovať ,inak to takto dopadne vždy. A to nechcem :D 
Tak čo som si za druhú polovicu až prvú polovicu novembra kúpila? :D 
Tu to máte na fotke:



A kedže má ovláda mánia selfie (skoro že? :D), tak tu je moja fotka s knihami :D Presnejšie: pekne rozmazaná fotka s knihami :D 


A tu je samotné video:


Hádam si ho pozriete :D A čo takého ste si kúpili za posledný mesiac vy? Alebo z ktorej knihy máte najväčšiu radosť? :D 

Dvaja kamaráti a niekoľko lekcií zvádzania. To sa stalo na Jamaica Lane- Samantha Young

Séria Dublin street je vo svete a aj u nás populárna. Prvý diel by sa mal dokonca dostať aj na obrazovky/ kinové plátna (ešte sa nevie presne). Mne sa dostal do rúk tretí diel tejto série. Čo naň hovorím?
Názov: JamaicaLane
Originálny názov: Before Jamaica Lane
Autor: Samantha Young
Séria: Dublin Street
Diel: tretí
Počet strán: 312
Jazyk: Slovenský
Anotácia:
 Príťažliví muži privádzajú hanblivú Oliviu do rozpakov. Je čas zmeniť to!
Knihovníčka Olivia je sympatická kráska, ale trpí veľkým komplexom. Bojí sa nadviazať rozhovor s atraktívnym mužom, hneď očervenie. Nepovažuje sa za príťažlivú. S partnerskou intimitou takmer nemá skúsenosti. Kým sa jej rovesníčky zaúčali do tajov sexu, ona sa starala o chorú mamu.
Keď si na Jamaica Lane prenajme svoj prvý byt, uvedomí si, že nastal čas pohnúť sa ďalej. Je po uši zamilovaná do postgraduálneho študenta, no pri každom stretnutí s ním ju pochytí panika.
Záchrana príde v podobe jej dobrého priateľa, šarmantného sexi sukničkára Nata Sawyera. Ten sa záväzkom veľkým oblúkom vyhýba, ale k priateľom je lojálny. Olivia sa mu preto zverí so svojím trápením. Nate sa ponúkne, že ju naučí flirtovať a pomôže jej získať sebavedomie v posteli. Dvojica sa teda vrhne rovno na prax. Dajú si len jedinú podmienku – lekcie zvádzania nesmú ohroziť ich priateľstvo.

Anotácia vám jasne povedala, o čo v knihe ide. Mladá knihovnička Olivia je normálna žena v správnych rokoch. Ale má jeden problém: Komunikácia s iným pohlavím. Je predsa dospelá žena, mala by mať za sebou už predsa nejaký vzťah, nie? Olivia si to jasne uvedomuje, a tak poprosí  jedinú osobu, ktorá vie o komunikácií s druhým pohlavím všetko, a to je jej kamarát Nate. Ten vie o zvádzaní náhodných žien úplne všetko- aj to, čo sa ešte nevie. A preto je naozaj vhodným kandidátom na pomocnú ruku pre Oliviu. Zo začiatku je to v pohode. Sú dobrí kamaráti, nie je problém preberať zvádzanie iného. Lenže všetci dobre vieme, že raz v vzťahu príde tá chvíľa, keď letmé dotyky prejdú do niečoho zmyselnejšieho. A keďže je Olivia neskúsená aj v tomto, rozhodnú sa ,,vyučiť“ ju aj v tomto. No dokážu zostať priateľmi a pritom sa stýkať inak ako bežný priatelia? Dokážu to ukončiť bez triád? Skutočne do toho nezatiahnu city ako si sľúbili?

,Chcem byť niečia veľká láska, ocko. Myslím, že si zaslúžim mať niekoho, kto ma bude milovať tak veľmi ako ja jeho.“



Hlavná dvojica, Nate a Liv, mi padli do oka po prvých stranách. Bola to pohodová dvojica priateľov. Bavili sa o filmoch, jedávali spolu, vedeli o sebe toho veľa, aj keď sa poznali krátko. A potom prišla tá jediná prosba, ktorá všetko zmenila. Hlavní hrdinovia zo sebou niesli určitú ľahkosť. Bežné konverzácie, priateľské správanie (teda...okrem chvíľ, keď to nebolo... ehm... kamarátske :D). Na druhej strane tu boli bolestivé stránky ich minulosti. Pretože obaja mali niečo, čo na ich srdciach zanechalo stopu a jeden sa cez to dostával ťažšie ako druhý. Ale cez to všetko, to bola naozaj zlatá dvojica, ktorej jednoducho človek musí fandiť. Ono to ani inak nejde.

,,Moja mama vždy hovorila, že ak nemôžete povedať niečo pekné, povedzte niečo nezabudnuteľné.“

Vedľajšie postavy ste poznali už z predošlých dielov. Čiže ich príbehy ste už poznali, alebo dvoch prípadne iba spoznáte, a tak sa autorka nemusela zameriavať na ich opisy, minulosť. Ak ste verným čitateľom, určite vás osudy postáv z predošlých dielov zaujímajú: čo sa deje v ich živote? Dej však na to nie je zameraný- iba to jemne črtá. K vedľajším postavám sa taktiež pripájajú nové, ako sú napríklad rodičia, kolegovia, či objekt záujmu hlavnej hrdinky. Úprimne, toto je po dlhej dobe kniha, ktorá ma nevytočila žiadnou vedľajšou postavou. Jednoducho ste si hovorili, že tak to má byť...že táto postava tam má pravé vystúpiť, toto urobiť. Taktiež nepôsobili rušivo. Hlavným hrdinom ponúkali možnosť sa zamerať na niečo iné, no nesústrediť sa jedine na to- teda boli dočasným únikovým východiskom.

,,Ako môže taký zbabelec, niekoho učiť ako byť odvážnym?" 

Ak sa mám osobne priznať, tak som predošle diely nečítala. Ak zdvíhate obočie nad tým, že recenzujem tretí diel, vysvetlím vám to tak, ako som to vysvetlila sebe: Vždy viete ako kniha tohto typu končí, a preto sa nemusíte báť, že si pokazíte čítanie predošlých kníh. A prečo nezačať naozaj tu? Áno, je to pravda že viete, ako tá kniha skončí, ale Samatha je skvelá spisovateľka a ja som chvíľami rozmýšľala, či nechce vyjsť zo zabehnutého stereotypu.  Obracala som strany a hovorila si...daj ich dohromady, DAJ ICH KONEČNE DOHROMADY! A viete čo? Ona ich stále nedávala do hromady! Viete, čo to pre moju romantickú dušu bolo? No nič príjemne. Jamaicu som mala prečítanú za pár hodín, pretože bola naozaj dobrá. Čítala sa veľmi ľahko a dokázala som pri nej vypnúť a myslieť iba na čítanie a na mentálne zabíjanie autorky po každej strane, počas ktorej ich nedala dohromady. A keďže sa mi Jamaica naozaj páčila, tak som si do vianočného listu pre Ježiška napísala aj predošle dva diely. Ale nikomu z nich nebudem fandiť tak, ako im dvom. NATE & LIV navždy :D

,,Ešte nie si pripravená to počuť.“ Dodal ,, Ale potrebujem, aby si vedela, že za teba budem bojovať. Už znova nechcem urobiť tú chybu, že od teba odídem.“ 

Predpokladám, že ak ste fanúšikom tejto série, tak Jamaicu už máte za sebou. No ak nad sériou Dublin street iba uvažujete odporúčam vám ju.  A je jedno, ktorou knihou začnete. No odporúčam ísť od tej prvej, pretože potom budete mať maličký zmätok, ale iba maličký. Autorka píše ľahko, s prvkami dobrej romantiky, nejakého toho vtipu ale bolestivých situácii, bez ktorých sa dnešné knihy jednoducho nemôžu zaobísť. Taktiež k dobru treba pripočítať príjemné postavy. Kniha si od nás odniesla(ako inak) 5 obláčikov. A ja si ju idem opäť prečítať :D. Takže sa tu majte.

,,Napadlo ma, že viac než strata, je to túžba, čo bolí viac.“
                                       

Za poskytnutie  recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť TU

Článok na tému: Veľmi pekne ďakujem za komen...počkať...za čo?

27. 11. 2014

Mám pocit, že ste sami prekvapený, že práve čítate článok na zamyslenie. No verte mi, že nemôžete byť prekvapení viac ako ja. Sama nerada píšem takéto články, pretože mi často prídu ako niečo, čo tu už bolo, alebo trepem o jednom a v ďalšej vete
už o inom. Preto ich ani neskúšam písať no...toto by som rada zo seba dostala. Niečo, čo neštve len mňa, ale aj blogerov, s ktorými som v dennom styku.

Viete, keď mal blog asi rok, niečo, čo bolo pre mňa úplne bežne, že som si v emailovej schránke našla aj 5 emailov denne, pretože niekto okomentoval môj príspevok ( a tie boli fakt mizerné :D). Bolo bežné, že pod príspevkom sa ešte v ten deň nazbieralo niekoľko komentárov. A dnes? o dva roky neskôr? Som rada, že je pod tým príspevkom čo i len jeden. Prečo je to tak?

Som k sebe úprimná a neklamem si. Jasné si uvedomujem, že na tom nesmieme určitú vinu. Neprispievame každý druhý deň ako kedysi a aktivita nášho blogu...je mizerná. Pomaly sa na Knižné nebo zabúda- čo ma mrzí ale uvedomujem si, kto na tom nesie vinu.


Lenže po všetkých tých výčitkách sa začnem pýtať samej seba, čim to ešte je? Keď na FB stránku napíšem, že pracujem na recenzií, vy si ju budete môcť prečítať, tak Like padajú ako o život. Zavesím recenziu na blog a za týždeň mám iba 62 pozretí (oproti 200 v minulosti). A ja sa pýtam: čo? A potom sa pozriem o kúsoček ďalej a žiaden komentár a som sklamaná.  To sa nikomu z tých ľudí moja recenzia nepáčila? To bola naozaj taká o ničom, že nestala ani za jeden koment? V čom je chyba? Prečo sa s nikým o tej knihe nemôžem pod článkom porozprávať ako kedysi? Keď som s nejakým čitateľom viedla komunikáciu cez komenty.

Mnohí čitatelia, ktorý svoj blog nemajú si možno neuvedomujú, ako veľmi môže koment o troch slovách potešiť: veľmi pekná recenzia. Viete ako som po takom komentári rada? Ako sa usmievam, keď odpisujem a jednoducho ďakujem? Preboha, ja by som bola rada aj za kritiku! Chcem vedieť, čo zmeniť! Chcem vedieť, v čom robím chyby! Ale ako to mám zistiť, keď jediný koment pod mojou recenziou je spam ponúkajúci mi sexuálne hračky?

Nechcem, aby to vyznelo tak, že žiadam o komenty. Chcem len vedieť, prečo sa už
teraz nepíšu? Prečo, keď som minulý rok vyhlásila súťaž bolo tam približne 20 komentárov a pri tejto iba jeden? Prečo vlastne upadá aktivita čitateľov, aj keď sme aktívné? Viem, že niektoré blogy nemajú s niečím takýmto problém. Ale prečo ho máme napríklad my? Je náš blog zlý? Recenzie sú o ničom? Je to naozaj našou neaktivitou? Prečo?

Viete, keď som tento blog zakladala, robila som ho preto, aby som mohla nájsť ľudí, s ktorými sa budem môcť o knihách porozprávať. Ktorí mi pomôžu sa zlepšovať. A potom to upadne.  Áno, je pravda, že mnohí hovoria: ,,Blog píšem pre seba a je mi jedno, či ho niekto číta.“ Ale u mňa to nikdy neplatilo. Blog som zložila, aby som sa mala s kým rozprávať. Nie aby som si písala bľaboty iba pre seba. Chcela som vytvoriť miesto, kde sa bude diskutovať. Knižné nebo ním už nie je. Ale aj keď mi to niekoľko krát napadlo, nezruším ho.  Je to niečo, čo mi robí radosť. Miesto, kde sa môžem vyjadriť, aj keby to znamenalo, že píšem iba pre seba alebo troch ľudí, ktorý si môj blog prečítajú. Knižné nebo je moje, síce zanedbávané, ale stále moje dieťa.
Znova upozorňujem na to, že si tu neprosím o koment. Len by ma zaujímalo, čím to je, že ten odkaz ktorý niekto vidí nestojí za kliknutie či koment.

                                                                                                                    Mara

Knižné nebo oslávilo 3 roky a my poznáme víťazov!

Naši drahí čitatelia!
Po roku je tu opäť čas, aby sme sa vám poďakovali za vašu vernosť (a znova zlyhala technika to preto, článok mám napísaný už...soboty :D). Nechcem to veľmi zdržovať, lebo dobre viem, že vás zaujímajú predovšetkým mená víťazov. No určite si nemôžeme odpustiť pár slov na začiatok. Určite musím začať jediným slovom


Ďakujeme



Toto je slovo, ktoré adresujeme každému nášmu čitateľovi. Ďakujeme ,že ste s nami aj počas našej mizernej aktivity. Ďakujeme za priaznivé výsledky zobrazení stránky (ktoré sú naozaj vysoké, ale môžu za to hlavne spamy, ktoré to teda dosť ovplyvnili.), za 103 odberateľov na YouTube, 373 fanúšikov na Facebooku a 179 odoberateľov tu na blogu. Verte, že každý z vás nás nesmierne potešil a dodávate nám silu tu zotrvať aj ďalší rok.


Taktiež ďakujeme za vašu účasť v súťaži. Aj keď to vyzeralo dosť kriticky, cez Raffecopter sa nazbieralo cez 1300 vstupov, dotazník vyplnilo viac ako 20 ľudí (a pekne ste nás domotali :D.) Jedna slečna mi napísala, že moje(Mara) recenzie sú dlhé a druhá zas, že sú krátke. Niektorým sa náš kurzor aká Drozdajka páči, iným zas nie. Rovnako je to aj s dizajnom /no na novom už pracujem, ako môžete vidieť/. Takže sme trochu dopletené, ale obohatené o nové info.) A do súťaže nám prišlo 10 fotografií- aj keď ste nás pekne vystrašili, keď ani po 10 dňoch súťaže nič neprichádzalo.
Takže: Ďakujeme

A vy už chcete vedieť víťazov že?

No cez vstupy na Rafflecoptery vyhráva:
Paja
Catty

Fotka s najväčším počtom like patrí Romi Klossovej
A ako najkrajšiu fotku sme vybrali fotku od Aly V.

Ostaným súťažiacim ďakujeme. Za to, že poslali pekné fotky, že ste vyplnili dotazník a neviem čo ešte :D. Nebojte, nabudúce sa hádam zadarí.
Víťazom sú emaily už odoslané a knihy si už aj rozdelili. A my im srdečne gratulujeme.
Tešíme sa na ďalší rok s vami a sľubujeme väčšiu aktivitu.
                                                                                                         
                                                                                                  S láskou Lila, Lela, Mara

35 dievčat súťažiacich o jedného princa. To je Selekcia (Kiera Cass)

2. 11. 2014

Som rada, že tak pekne súťažíte, a tak tu máte aj recenziu, ktorá nie je na recenzný výtlačok (prosím si potlesk!), ale na jednu skvelú knihu!

Názov: Selekcia
Originálny názov:  The Selection
Autor: Kiera Cass
Séria: Selekcia
Diel: Prvý
Počet strán:  312
Vydavateľstvo: CooBoo
Jazyk:  SJ/CZ
Filmové spracovanie: Mal byť seriál, no bol zamietnutý
Anotácia:  35 dievčat. 1 princ. Životná šanca
Pre tridsaťpäť dievčat je Selekcia životnou šancou. Príležitosť uniknúť svojmu osudu, vstúpiť do okázalého sveta rób a drahých šperkov. Žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Potom sa zoznámi s princom Maxonom. Postupne začne prehodnocovať všetky svoje dovtedajšie plány – a uvedomí si, že život, ktorý si vysnívala, bledne pri budúcnosti, na ktorú nikdy ani nepomyslela.


V budúcnosti je všetko inak. Vládu nad svetom prebrala Ázia, krajiny strácajú svoju moc. Dokonca aj Amerika sa mení na jedno kráľovstvo.  V kráľovstve sa ľud ďalej delí na kasty.  Osem kást a čím idete nižšie, tým sú ľudia chudobnejší, hladnejší a väčšinou s prácou typickou pre danú kastu. America Singerová je päťka. Samozrejme, mohlo by to byť lepšie, ale je rada za všetko, čo má.  Má to len jednu chybičku. Je zamilovaná do chlapca zo šestky, čo je tak trochu dosť veľký problém. Ale jej na tom nezáleží, hlavne že sa navzájom majú.  Ale to, čo chce ona, je odlišné od toho, čo chce rodina. A tá ju chce prihlásiť do Selekcie. Čo to je? Keď mužský následník trónu dovŕši správny vek, je mu náhodným výberom vybraných 35 dievčat zo všetkých kást, ktoré sú následne prevezené do paláca a bojujú o srdce princa.  Americe sa Selekcia hnusí, ale keď aj jej láska povie, nech to skúsi... America to príjme. A potom ide všetko s jej životom do kalerábov. America behom pár dni končí zo zlomeným srdcom a má odísť súťažiť o princove srdce. America tú predstavu nenávidí, a tak nemieni bojovať o srdce nejakého namysleného princa. To sa však mení, keď America Maxona spoznáva. A ako  čas v paláci plynie, mení sa aj jej pohľad na vec.  Zmení sa jej pohľad natoľko, aby o princa zabojovala?  A čo keď sa jej rany na srdci znova otvoria? Bude nakoniec Amerika tá Prvá?

,,Za čo bojuješ?“
,,Vlastne som tu omylom.“
,,Omylom?“
 ,,Áno. Tak nejako. No, je to dlhý príbeh. A teraz... som tu. A nebojujem. Mojim plánom je si užívať jedlo pokiaľ ma nevykopneš.“

 Viete, túto sériu prirovnávajú k Hrám o život. V určitých veciach sa nemýlia. Áno, je tam určitá podobnosť. Jednou zo spoločných čŕt je príjemná hlavná hrdinka. Amrica je svojim spôsobom rázna, ale pritom zraniteľná osoba, ktorej keď na niečom záleží, urobí pre to všetko. Je síce pravda, že občas som musela zagúľať očami a hovoriť si ,,toto nemyslíš vážne, však?“, ale tieto momenty musíte mať už zrejme pri každej postave, nie?  America je však pomimo tieto svoje momenty veľmi... uvoľnená hrdinka.  Jej myšlienky sú svieže: sú vtipné, ale aj veľmi hlboké, ak si to situácia vyžaduje.  A miluje jedlo- za to ju milujem. A kope (na to prídete nebojte :D)- za to ju zbožňujem.


,,Nie, nevybrala som si jeho alebo teba. Vybrala som si seba.“

Hneď z prvej vety anotácie, vám musí byť známe, že sa príbeh len tak mihoce postavami. Máte tu rodinu hlavnej hrdinky, Aspen a jeho rodina, 34 dievčat, kráľovská rodina, služobníctvo a ešte viac!Takže si viete predstaviť, že mám v tom menší zmätok. Ja nezačnem nikým iným ako Princátkom (už ste si na moje prezývky zvykli? :D) –čiže princa Maxona.  Ach jaj.... čo vám budem hovoriť... Milujem ho od jeho prvého výstupu na scéne. Ako... heeej na môj vkus je až príliš naivný a na to, aký je naivný, budí chvíľami až arogantný dojem... ale je to taký miláčik. Je pekné sledovať ako chce svet, ktorému má vládnuť, zmeniť a som si istá, že keď na to príde, bude bojovať zubami a vypilníkovanými nechtami. Preto sa mi páči. Budí dojem, že o svete nič nevie, ale každou chvíľou to chce zmeniť a vedieť o ňom všetko. Jeho chémia s hlavnou hrdinkou je silná, ale nie až tak, že by medzi nimi blesky šľahali... ale ide o tie milé iskričky, ktoré sa pomaličky zväčšujú. To je podľa mňa vzácne. Teraz hrdinka vidí hrdinu a nedýýýcha a srdce jej nebijeee (naozaj, tieto výrazy nepochopím) a strašná chémia medzi nimi... Nie, oni dvaja idú o niečo viac pomaly a pritom správnym tempom. Druhou stranou mince je Aspen.  Ugrh nemám ho rada.  Už v prvých stranách,  kde sa objavujete, viete, že niečo medzi nimi je. Je to niečo viac ako decká zaľúbenosť, je to živočíšny pocit. Ako... chápem, majú určitú históriu, o ktorej takmer nič nevieme a to ich spája. Musíte to brať tak, že on bol a mám pocit, že aj bude súčasťou jej života. Ale ja si aj tak budem myslieť, že ju mal rád iba preto, že mu dávala jedlo :D Páčila sa mi aj Marleen- jedno dievča z tých zvyšných 34 dievčat. Je to milá a podľa mňa záhadná postava. Neviem prečo, ale mám pocit, že ma niečim šokuje. Takýto pocit mám aj z Kráľa... podľa mňa bude tak trochu skrytá mrcha v mužskom prevedení :D A kráľovná bude súper pohoďáčka. :D Ak to mám zhrnúť: Postavy sú dobré. Dotvárajú hlavne súťaživú atmosféru okolia, či menšie tajomno tiahnuce sa okolo kráľovského dvora.


,,Počúvaj mačiatko. Vyhráš alebo prehráš, pre mňa budeš princeznou vždy.“

Nebudem vám klamať a rovno vám poviem, že túto knihu som si nechcela kúpiť. Prečo?  Som
alergická na milostné trojuholníky akéhokoľvek druhu. A teraz si predstavte ten masaker, keď sa o jedno dievča zaujímajú dvaja chlapi a o jedného z nich bojuje ďalších 34 dievčat! To je cesta ako zabiť všetky moje nervy na 312 stranách! Ale keď kniha vyšla a ja som si to napochodovala do kníhkupectva, kde nemali tu knihu, čo som pôvodne chcela, zahľadela som sa na tu obálku a povedala som si ,,čert aby to vzal... Keď tak, aspoň budem mať doma tú obálku.“ A ono to stálo za to. Áno, Aspen ma vytáčal, ale pokiaľ som veľmi chcela, mohla som ho ignorovať a užívať si príbeh. Taktiež súhlasím s tým, že v knihe sú určité podobnosti s Hrami o život, ale to knihe uškodiť nemohlo, lebo Hry o život sú sami o sebe dobrá kniha, a ak si z nich zoberiete veci, ktoré viete dobre spracovať, vašej knihe to len prospeje. Selekcia bola naozaj dobrá. Veľmi dobre sa čítala, rozhovory boli svieže nepôsobili núteným dojmom. Chémia fungovala....jediná vec, čo ma na tom celom asi sklamala, boli tie dva pokusy vytvoriť akciu v podobe Rebelov. Autorka sa naozaj snažila, ale jednoducho jej to nevyšlo a ja dúfam, že v ďalších dieloch to vyladí.

,,Selekcia už viac nebolo niečo, čo sa proste so mnou deje, ale niečo, čoho som aktívnou súčasťou. Bola som Elita.“


Selekcia ovládla náš aj český knižný trh, a to naozaj právom. Kiera Cass prišla s niečím originálnym, aj keď občas bolo jasné, že si niekde niečo ,,požičala“ z inej knihy.  Medzi postavami panuje správna atmosféra a ľúbostný trojuholník nie je prehnane vtláčaný do popredia. Autorka píše veľmi dobre a stránky otáčate jedna radosť+ tá úžasná obálka!  Ja túto knihu odporúčam, ale dopredu vás upozorňujem: Elita vychádza až v prvej polovici ďalšieho roka!


Knižné nebo už nie je batoľa! Má 3 roky!

1. 11. 2014

Moji drahí, milovaní!
Určite ste si všimli, že sme boli znova neaktívne...čo našťastie nie je naša vina, ale vina techniky. Keďže už je všetko v pohode, môžeme zasa v pohode blogovať a prečo nezačať niečím, čo vás
poteší?
Pôvodne mala začať už pred dvoma týždňami, ale nie je dôležite kedy, ale či vôbec bude! A ona bude. Narodeninová súťaž!
Knižné nebo bude mať už tri roky (bobátko moje!) a my to vždy oslavujeme súťažou.
Minulý rok ste mali tri možnosti ako sa zapojiť do súťaže, tento rok budú len dve možnosti.

   1.  Zapojiť sa pomocou dotazníka
              2.  Fotiť, fotiť, fotiť!

Prvá vám je zrejme úplne jasná. Pomocou  Rafflecoptera budete zbierať vstupy. To je ľahké však?
Druhá súťaž sa mi páči o niečo viac, pretože zas budete môcť  ukázať vašu  kreatívnu stránku. Spomínate, ako som vám hovorila, že si máte nachystať fotoaparáty? Tak to stále platí! Je mi jedno akú fotku urobíte..len aby na nej bola kniha/knihy. Odfoťte sa s vašou poličkou (napríklad ja milujem robenie Shelfie!) s obľúbenou knihou, alebo ich nejako naaranžujte a odfoťte ich iba samotne, postavte z vašich kníh hrad, urobte z nich kruh a sadnite si doňho! Naozaj jedno ako, len aby tam boli knihy. Buďte kreatívny!  Ak chcete, pre mňa za mňa, pošlite aj 4 fotky! Hlavne sa zapojte! Fotky nám pošlite na mail knižného neba : knizne.nebo@gmail.com
Taktiež počas normálneho roka nemáme takú veľkú možnosť dostať spätnú väzbu. Ak sa nenáhlite prosím vyplňte TENTO dotazník. A nebojte, sú  zaň aj vstupy do súťaže.

Súťaž trvá od dnes: 1.11. 2014 do 20. 11. 2014 . Na poslanie fotografií  máte 15 dní -zvyšných 5 budú vaše fotky zavesené  na našej FB stránke, kde budete zbierať like. Oprava: fotky môžete posielať do nedele 16.11! A môžete ich poslať aj na FB stranku blogu! :D
Víťazi budú celkovo 4. Dvaja v dotazníku a dvaja pri fotografiách, z ktorých jedného víťaza vyberieme my tri.
Samozrejme ja tu trepem a trepem, ale stále neviete o čo súťažíte! Súťažíte o tieto krásne knihy




Prvý víťaz z rafflecopteru, si bude môcť vybrať dve knihy.
Dve knihy zo zvyšných si bude môcť vybrať aj víťaz našej kreatívnej súťaže.
Zvyšný dvaja si vyberú po jednej knihe.

Áno, súťaž je otvorená aj pre Česko,  aj pre Slovensko.
Ak máte pod trinásť radšej sa opýtajte doma rodičov. (ale aj tak sa neopýtate. Ja viem...ja to poznám :D)
Za stratenie kníh po odoslaní neručím.
Víťaz má na odpoveď  48 hodín. Ak neodpovie, automaticky sa losuje iný výherca.

Prajeme veľa šťastia a tešíme sa na vaše fotky a odpovede! 

a Rafflecopter giveaway

Latest Instagrams

© Knižné nebo. Design by Fearne.