Stephenie Meyerová-Hostiteľ

Ahojte! Tak ja dúfam, že ste v pokoji prežili najkrajšie sviatky roka a pod stromčekom ste si našli všetko, čo ste chceli. A teraz prichádzam ja s povianočným darčekom. Alebo pred novoročným darčekom :D

Názov: Hostiteľ

Originálny názov: The Host

Autor: Stephenie Meyerová

Séria: Hostiteľ

Diel: prvý

Preklad: áno (SJ/ČJ)

Počet strán: 616

Filmové spracovanie: áno

Anotácia: Melanie Stryderová odmieta opustiť svet. Náš svet sa stal terčom invázie neviditeľných nepriateľov. Ľudia sa stali hostiteľmi týchto votrelcov. Prišli o mysle, zatiaľ čo ich ľudské telá zostali nedotknuté a bez očividných zmien pokračujú v živote. Väčšina ľudstva podľahla. Melanie, jedna z posledných „divých“ ľudských bytostí, ktoré prežili, sa dostane do zajatia a je presvedčená, že to znamená jej koniec. Pútničku, votreleckú „dušu“, ktorú vložia do Melaninho tela, varujú pred nebezpečenstvami, ktoré predstavuje život vo vnútri ľudského tela: pred ťažko zvládnuteľnými emóciami, presýtenými zmyslami, priveľmi živými spomienkami. Na jednu z ťažkostí však Pútnička nebola pripravená vôbec: bývalá obyvateľka jej tela odmieta vzdať sa vlastníctva svojej mysle. Pútnička pátra v Melaniných myšlienkach a dúfa, že sa dopracuje až k príčinám pretrvávajúceho odporu, ktorý im ľudia jednostaj kladú. Namiesto toho však Melanie zaplní myseľ Pútničky predstavami muža, ktorého Melanie miluje – Jareda, človeka, ktorý žije kdesi v úkryte. Pútnička nie je schopná vyslobodiť sa z objatia túžob svojho tela a začína túžiť po mužovi, ktorého – ako jej káže jej úloha – má odhaliť. Sily, ktoré sú mimo nich, nakoniec premenia Pútničku a Melanie na nedobrovoľných spojencov. Spolu aj podniknú nebezpečné a neisté pátranie po mužovi, ktorého obe milujú.

,,Držal som ťa v mojich rukách, Pútnička bola si krásna.“

Táto kniha nie je žiadna novinka. Prvé vydanie u nás vyšlo ešte v roku 2009 a mnohí z vás po nej siahli. Nakoniec som podľahla a ani neviem ako a kedy, knihu som rozčítala. O čom teda je? Melanie je človek. Samozrejme, to nie je nič výnimočné, pokiaľ, samozrejme, nežijete vo svete, ktorý ovládli mimozemšťania, alebo ako sa oni nazývajú - Duše. My ľudia sme ich schránky, telá do ktorých sa môžu uchýliť a žiť náš život namiesto nás. Drvivá väčšina ľudí tejto invázii prepadla a normálni ľudia sa musia ukrývať. K nim patrí aj Melanie. V jeden deň skončí Melanie obkľúčená a radšej spácha samovraždu ako keby sa z nej mal stať hostiteľ. Keby sa jej to ale aspoň podarilo. Do jej tela vsadia Pútničku. Dušu ktorá preputovala mnoho svetov. Putnička je pripravená začať žiť, ale je tu jeden problém. Mel je stále tu, v jej hlave. Vzdoruje, nezlomila sa a ani to nemieni urobiť. Pútnička sa prehrabáva v jej spomienkach a tam je ON. Ten, koho Mel miluje, ktorého teraz miluje aj Pútnička. A tak sa Pútnička vydá s Mel v jej hlave na cestu za Jeredom a jej bratom Jamiem. Stretáva nových ľudí a ich odpor k jej rase. Dokáže Putnička prežiť na mieste, kde ju chce skoro každý zabiť? A čo urobí s Mel v jej hlave?

 Čo jej city k Jeredovi  a jeho kamarátovi Inovy? To všetko nájdete v Hostiteľovi.

-"Je to divný svet," zamrmlala som skôr pre seba ako pre tu druhú dušu.

-"Najpodivnejší z čudných." súhlasil.

V tomto prípade tu máme hlavné hrdinky dve. Podľa mňa sa nedá povedať, že je Mel ako hrdinka potláčaná do úzadia. Neustále sme svedkami ich komunikácie a jej spomienok i pocitov. Vie, ako to tu chodí a má vlastný pohľad na nový svet. Potom je tu, samozrejme, Putnička/Wanda (ako ju neskôr nazvali). Jej duša preputovala stovky svetov a prežila tisícky životov. Všetko jej šlo dobre, nikdy nepocítila žiaden odpor... až teraz. Wanda a Mel sú dve rozdielne osobnosti. Mel sa nebojí niekomu ublížiť, zatiaľ čo Wanda je zvyknutá na mier, na to, že môže každému dôverovať pretože medzi nimi to tak jednoducho funguje. Sú jednoducho rozdielne, ale taktiež sú v jednom tele a občas je ťažšie zistiť, čo cíti jedna alebo druhá a všetko sa to zlieva dohromady. To ich nakoniec doviedlo tam, kde sú. Páčilo sa mi, ako sa postupom obe začali meniť. Vzájomne na seba  vplývali a zbližovali sa. Mel začala Wandu ako-tak chápať a Wanda zas prišla na to, že v tomto svete je občas potrebné klamať a pomaly sa spevňoval aj jej charakter. Samozrejme, občas mi Wandina naivnosť liezla na nervy, ale tak, či tak som si Mel aj Wandu obľúbila. A to aj vďaka vtipným a sarkastickým poznámkam alebo rozhovorom, ktoré boli nie len medzi Wandou a Mel.

 "Telo a duša. Dve rôzne veci "

Ostatné postavy...uf to je teda fuška. Pretože tých postáv je tam teda turbo veľa. Za zmienku stojí Pátračka. Táto duša chcela, aby Wanda dostala informácie zo spomienok Mel a dostala ich k ostatným ,,divokým“ ľuďom.  Čo sa trochu skomplikovalo, keďže Mel sa stavala na odpor a zavŕšili to útekom. Samozrejme, tá potvora im nedala pokoj. Nebolo jasné prečo. Na konci sa to však, samozrejme, všetko vysvetlilo. Taktiež by som mala spomenúť Jeba (Melin strýko), ktorý vybudoval úžasné útočisko pre ľudí, ktorí sa nemienili stať obeťami. Je to súper chlap a....má pušku! Je tu aj Jamie, ktorý je zas jej mladší brat. Chce, aby ho brali za dospelého, no jednoducho...je to ešte dieťa.  A...Naozaj, je tu strašne veľa postáv, o ktorých by som vám mohla napísať, ale tak, či tak

som sa nejako rozpísala a to som ešte veru neskončila. Stačí, ak poviem, že veľa postáv začalo neskôr Wandu prijímať do ich komunity a niektoré ju chceli až do konca knihy odtiaľ vyhnať. A na koniec to najlepšie:  Jered a Ian! Mel miluje Jereda. Miluje ho jej duša aj telo, a tak ho jednoducho miluje aj Wanda, ktorú  však Jered nenávidí, lebo nevie, že Mel je vo vnútri a že všetko vníma. Popravde: Jered vyzerá ako zlatíčko a zrejme aj je, ale jednoducho sa tak nejaví. Samozrejme, chápeme. Nenávidí celý systém, nenávidí predstavu, že v tele jeho priateľky je votrelec.  A dával to teda riadne najavo. Áno, časom to prestalo, ale jednoducho zanechal po sebe  zlý prvý dojem a dlhú dobu mi ani nedával najavo, že by to mohlo byť inak. A rovnaký prvý dojem zanechal aj Ian, ale on...si jednoducho hľadal cestu k pochopeniu. A k Wande. A preto som Team Ian! Takže zhrnutie je také, ako vždy: Sú tu postavy, ktoré by som najradšej uškrtila. Sú tu postavy, ktorých si ani nevšímam pokiaľ to nie je nutné. Postavy, ktoré som si obľúbila a potom charaktery, ktoré by som svojou láskou k nim zrejme zabila....ale ach <3

„Si to najušľachtilejšie, najčistejšie stvorenie, aké som kedy stretol. Vesmír bude bez teba tmavšie miesto," zašepkal.

Po Twilight ságe som si povedala, že Meyerovú nikdy viac. Určite v jej knihách bolo niečo, čo sa mi páčilo, no bolo tam viacero tých negatívnych bodov, ktoré ma jednoducho odpudzovali. A tak som si povedala, že nemám na ďalší milostný trojuholník náladu a Hostiteľa nechám jednoducho za mnou. A raz, sme si s Lilou zašli do Kina a najlepšia voľba bol práve Hostiteľ. "Tak prečo nie? Aspoň sa zasmejeme.“ Povedala som si a z kina som vychádzala s jedinou myšlienkou: Tú knihu si musím prečítať. A povedala som si, že si ju kúpim po prijímačkách na strednú. Ehm,..ehm,.. o necelý týždeň som ju držala v rukách a hneď som aj začala čítať.  Na dosť dlhú dobu som sekla na stej strane. Hlavne kvôli priímačkách,  no potom sa mi do toho nechcelo, lebo tých prvých sto strán bolo o ničom. A potom, asi mesiac alebo dva dozadu, som do toho znova spadla. Ešte takých 50 strán sa to trochu vlieklo ale potom ....Zhltla som zvyšok za necelé dva dni. Čítalo sa to skvele a ja som si užívala každú stranu. Občas som sa priblblo tvárila a vydávala zo seba divné zvuky a o niečo neskôr som sa prechádzala po izbe rozprávajúc sa sama so sebou (a povedzte mi, že to robíte aj vy. Ak nie, klamte, prosím :D Pre moje dobro) a nadávala na nejakú situáciu v knihe.  Čítalo sa to rýchlo a dobre. Meyerová  zladila všetko: Nebezpečenstvo, akciu, lásku, humor a originalitu do jedného a vzniklo niečo úžasne! Niečo, k čomu sa budem veľmi rada vracať.

- „Ďakujem ti, Wanda. Moja sestra. Nikdy na teba nezabudnem.“

- „Buď šťastná, Mel. Všetko si to uži. Vychutnaj si to aj za mňa.“

Tak moji drahí, toto je koniec mojej historicky najdlhšej recenzie. Dúfam, že ste to zvládli až sem. Túto knihu vám odporúčam všetkými desiatimi ako na rukách tak aj na nohách. Viem, mnohí si hovoria, že od nej si nikdy v živote nič neprečítajú, ale ľudia...toto...ja som normálne neverila tomu, že to napísala S.M. Dajte tomu šancu. Síce je tam trošku dlhší rozbeh ale kniha je oveľa lepšia ako film. Štve ma, že Meyerová sa začala pchať do filmového priemyslu a na písanie sa vy...., ale ...prečítajte si ju! (Za ten rozbeh 0,5 obláčika dole :-) 

Niečo na zasmiatie : Keď som toto videla, prišlo mi ho ľúto :D