Recenzia : Veronica Roth-Rezistencia (Divergencia #2)

Nakoniec to nie je recenzia na Zelenú jako smaragt a ani na Záhrobie. Okolo série Divergencia je v posledných dňoch veľké halo, pretože sme sa konečne dočkali názvu tretieho dielu. Pre tých čo nevedia v USA bude niesť meno : Allengiat. Ako to bude u nás zatiaľ nevieme. A teraz už konečne prejdem k recenzií na druhé pokračovanie

Názov:  Rezistencia

Originálny názov : Insurgent  

Autor:  Veronica Roth

Séria: Divergencia

Diel: 2

Počet strán:  424

Preklad: SJ/ČJ

Filmové spracovanie: Mali by sme sa ho dočkať už na ďalší rokJ

Anotácia: Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske. Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Kniha začína tam kde prvá kniha končí. Po veľkej akčnej scéne ktorou skončila Divergencia si mohli naši hrdinovia na malú chvíľku oddýchnuť. Dočasné útočisko nájdu v sídle Harmónie. Ale obavy sú tam stále. Čo má Informatívnosť v pláne ? Kto je zradca? Avšak Harmónia je len dočasná zastávka. Po určitých okolnostiach. sa musia  presunúť inam. No bude to aspoň trochu bezpečné ? Budú môcť dôverovať novým ľuďom ?  Akčných scén je v knihe na požehnanie. A ako sa vyrovná Tris so smrťou blízkych? A čo jej vzťah s Tobiasom ? Dokážu prekonať všetky prekážky ktoré si pre nich Veronica prichystala ?  To sa dozviete ak si Rezistenciu prečítate.

Každý, kto čítal knihu, vie o akú scénu ide :D

"Obaja máme v sebe vojnu. Niekedy nás drží pri živote. Niekedy hrozí, že nás zničí "  

Ach tá naša Tris. Počas testov si čo-to prežila a to , čo po nich prišlo bolo ešte horšie. Teraz sú tú nové problémy, ale s nimi nič neurobí pokiaľ , sa nevyrovná s tými predošlými. V prvom diely by som Tris opísala jedným slovom a tým by bolo : Statočná ale po prečítaní Rezistencie by to bolo: Šialená. Riskovala svoj život, ale nemalo to spoločné zo záchranou frakcie. Jednoducho... ako keby sa pomiatla. Vrhala sa do všetkého kde mohla zomrieť. A keď už nedala ani na Tobiasa, mala som na ňu úplne nervy. Určite niekedy bola statočná, pokiaľ nebola šialená videla som v nej tu starú dobru Beatrice. 

"Ja nie som dôležitá. Všetci budú v pohode ak tu nebudem "povedala som

"Kto sa stará o každého? A čo ja ? " 

Tobias mi tiež chvíľami prišiel divný. Nebol úprimný a Tris nechcel nič prezradiť...Bol uzavretý do seba, rovnako ako Tris .Ale tieto výkyvy mal len občasne. Stále to bol môj zbožňovaný Tobias.  Vedľajšie postavy. No objavili sa tam postavy o ktorých som si myslela že sú mŕtve, zomreli tie o ktorých som si myslela že tam budú až do poslednej stránky poslednej knihy. Postavu ,ktorá nakoniec bola zradcom, by som si nikdy v živote netrúfala podozrievať. No boli samé prekvapenie. Našťastie niektorý vniesli do knihy aj trochu humoru, ktorý som už po určitých scénach potrebovala ako kyslík k dýchaniu.

"Moje drahé dievča. Som jeho rodina. Som trvalá. Ty si len dočasná. " 

Dej bol celkovo akčný. Vzťah Tris a Tobiasa ....no chcelo sa mi plakať. V jednej recenzií som počula , že mám niečo takéto čakať, ale myslela som si že niekto len preháňa: no nakoniec mal pravdu. Normálne som si mohla robiť čiarky koľko krát mali scény typu : Romantika -Hádka a scény  Hádka- romantika -hádka.  Preto musím povedať že aj to málo romantiky som si poriadne neužila. Ako som spomenula akcie tam bolo dosť a po všetkých tých romantických a uplakaných knihách mi to prišlo vhod .  Síce  som zástancom romantiky a naopak akčným scénam  moc nefandím, užila som si každý výstrel a každú bitku . Zrejme to bolo tým štýlom akým Veronica píše- príde ma taký príjemný. A navyše: Už bolo na čase aby som si dala na chvíľu pokoj od všetkej tej romantiky.

"Asi by som mala mať strach. Ale miesto toho vo mne buble hysterický smiech, pretože som si na niečo spomenula: Možno nemôžem držať zbraň, ale v zadnom vrecu mám nôž. " 

No jednu vec, Veronice nemôžem odpustiť : Kto , do horúcich pekiel, skonči knihu slovami ,, A vzápätí sa ozve krik“ a nechá svojich fanúšikov čakať rok a päť mesiacov  na pokračovanie?!  Ja som na tu vetu hľadela viac ako päť minút s otvorenými ústami a potom som začala hrešiť ako pohan.  Toto jednoducho nebolo fér!  Ale bol to skvelý čitateľský zážitok, hltala som stranu za stranou. A už sa nesmierne teším na pokračovanie. A koľko obláčikov Rezistencií dám ? Normálne by som dala plný počet, ale ten koniec ma tak dorazil že som tú jednu stiahla: štyri obláčiky -Mara

"Spi," hovorí. "Budem bojovať proti zlým snom, ak sa k tebe priblížia." 
"Čím?" 
"Holými rukami ,samozrejme."