Moje meno je Mara a som knižný dinosaurus (kedysi známa ako knižná blogerka)


Kedysi dávno, keď vtáčiky čvirikali, piesok sa lial, presnejšie v roku v 2011 som založila tento blog. S malou dušičkou som vkročila do krásneho sveta knižných blogov, kníh, tagov, recenzií a hromady drámy. A milovala som každý jeden kúsok z toho. Tešila som sa z každého komentára, komentovala na iných blogoch. S malou dušičkou som písala mojim obľúbeným blogerom o radu a dúfala som, že ma nevysmejú, pretože by ma trafil šľak. Vzhľad blogu som striedala častejšie ako ponožky, len aby som vynikla v hromade iných blogov. Ticho som pozorovala, ako sa ľudia v tejto komunite hádajú a tešila som sa z drámy ako vhodnej pre Netflix. A odrazu je rok 2019 a nič z tohto už viac neexistuje. Pretože som knižný dinosaurus a nie bloger a mám pre vás novinku: Knižné blogy sú mŕtve. 



Dobre, fakt je, že to nie je novinka a zrejme to viete už dlhšie, rovnako ako ja. Ale ako viete, ja si zo všetkým dávam čas, tak prečo nie aj s touto prevratnou novinkou, že hej? Knižnú blogosféru, sme zabili tak nejako my všetci. A úprimne, dajte si ruku na srdce, a uznajte že je to tak. A ak si myslíte, že to tak nie je, tak si prejdime pár dôvodov, prečo by ste mohli prísť na to, že tiež patríte k bande vrahov. 


Už kedysi dávno som sa sťažovala na to, že ľudia si navzájom blogy nekomentujú. Je to už naozaj dávno a myslím si, že nás to už vtedy malo všetkých varovať, že sa blíži naša skaza. Pamätám si na dni, keď aj moje najhoršie recenzie (ktoré mi trhajú srdce ešte teraz, keď na ne spomeniem) mali pokojne aj desiatky komentárov. Už len ten euforický pocit ma prinútil otvoriť opäť word a napísať novú recenziu. A tak stále dookola. Komentáre ako také často viedli aj k tomu, že ste sa chceli odvďačiť. Takže ste navštívili blog toho človeka a komentovali ste aj vy uňho. Tak jednoducho vznikali komunity, priateľstvá a tak ste si jednoducho budovali čitateľskú základňu. Dať like na FB vtedy vlastne ani nebola možnosť. 


Sama som prestala komentovať články, preto by som sa nemala sťažovať na to, že vlastne to začal robiť aj niekto iný. Lenivosť alebo časová tieseň boli jednoducho dôvodom prečo sme prestali. To je naša vina číslo jeden. Asi tá, ktorá ma štve najviac, pretože doteraz mám ešte tik niekoľko hodín po publikovaní článku kontrolovať email, či náhodou, niekto môj článok nekomentoval. Po pár hodinách si vlastne poviem, že som fakt naivná, ak som v niečo také verila. 


Oslovovať iných blogerov bola zábava, písali sme si maily (fakt sa počas písania tohto článku cítim, ako keby som bola už pripravená zomrieť na starobu) a začali sme sa kamarátiť. Vymieňali sme si tipy na knihy, vymieňali sme si linky na blogy, ktoré nám prišli zaujímavé. Potom prišla prevratná vec zvaná USB, kde sa vlastne starší knižní blogeri, ktorí boli hviezdami našej blogosféry mali stať našimi Sempaimi. (Ahoj Luu!) a ja si pamätám, že keď som videla, že mi odpísali, tak som sa ten mail bála otvoriť. Knižní blogeri tvorili naozajstnú komunitu, nie len nejakú pseudokomunitu, ktorú tu máme teraz. Nehovorím, že sme všetci boli jedna veľká rodina, ktorá sa neskupinkovala, ale boli sme viac otvorení, sledovali sme sa navzájom, a keď prišiel niekto nový, jednoducho sme to vedeli. Minule som videla, že v Košiciach bol knižný zraz, a keď som videla fotky, asi 20 knižných blogerov...tak som nepoznala ani jedného jediného človeka. A povedala som si, že som na tom tak trochu zle. 

Je pravda, že toto je vina iba nás knižných blogerov, pretože sme strašne spohodlneli. Povedali sme si, že nám stačí poznať tie blogy, ktoré sme sledovali doteraz, ak vôbec. Zatiaľ čo my sme mali možnosť, aby nám starší blogeri pomohli formovať sa, my sme sa na novú generáciu tak povediac trochu vysrali. Vznikla nová komunita, ktorá sa zaoberá tým istým, ale nevieme o sebe. A je len veľmi málo ľudí, pri ktorých si môžeme povedať, že sa členia aj k nováčikom aj patria do ,,našej“ komunity. Nehovoriac o tom, že v rámci knižnej komunity sme sa rozčlenili až veľmi podľa žánrov a len málokedy berieme ľudí s iným čitateľským vkusom medzi nás, ktorí čítame napríklad YA.

Viete, ako sa hovorí, že sociálne siete sú skazou ľudstva? Tak knižnú blogosféru zabili tak rýchlo, až sme si to ani nevšimli. Začalo to nevinne, vznikli skupiny pre knižných blogerov, ktorých koncept bol naozaj skvelý a popravde podľa mňa aj celkom dlho fungoval. Prepojila sa nie len naša, ale aj česká knižná komunita, mali sme viac rôznorodých čitateľov a viac možností objaviť iné, nové blogy. Začali sme zakladať stránky pre naše blogy, čo bol tiež vlastne dobrý nápad. Pretože ak sú všetci na FB, tak je väčšia pravdepodobnosť, že niekto natrafí na link, na stránku a príde na váš blog. A aj to určitú dobu fungovalo! Ale potom sa to trochu zvrtlo. Článkov bolo odrazu nejako priveľa, ľudia začali komentovať vaše príspevky na FB namiesto toho, aby zanechali komentár na blogu, lebo čo je samozrejme rýchlejšie? Celé sa to jednoducho zvrtlo. A tak sme boli jednou nohou v hrobe. A potom prišlo niečo, čo nás starých dobrých veteránov zabilo úž úplne. Instagram. Neberte ma zle, Instagram zbožňujem. Vďaka nemu viem do akých reštaurácií a cukrární chcem ísť, keď budem v niekoľkých krajinách sveta, mám dosť FC do RPG hier. A rovnako ako FB kedysi plní svoju funkciu toho, aby vás objavili. Je oveľa ľahšie hľadať zaujímavé kontá cez # alebo cez odporúčania. Sledovať niekoho je záležitosť jedného kliknutia. Vyjadrenie svojho názoru je v podstate to isté, ak chcete tak niečo môžete okomentovať. Je to rýchle a pohodlné, presne to, čo dnešná doba potrebuje. Ale pre blogy ako také, je to jasná smrť.
 
Aké veľké množstvo ľudí, sa presunie na váš blog, ak si môže prečítať vašu veľmi skrátenú recenziu na Instagrame a dať vám srdiečko tam? Aká je ich potencionálna motivácia, preklikať sa cez všetky možné linky, prečítať si dlhú recenziu nad ktorou ste sedeli hodiny a zanechať nejaký náznak súhlasu alebo nesúhlasu tam? Poviem vám- veľmi mala. Nehovorím, že to nikto nerobí, ale zložme si ružové okuliare, ten počet ľudí je veľmi malý. 

Nechcem tvrdiť, že mať Instagram je ľahké. Vytvárať obsah, ktorý sa odlíši a zaujme je ťažké. Sama som sa snažila byť ,,aktívna bookstagramerka“ a je to ťažké as fuck. Musíte si dávať pozor na estetickú stránku, musíte nad tým stráviť čas – fotenie, naaranžovanie, úprava...Vytvoriť vhodný popis, častokrát aj dvojjazyčný, lebo viete, že vás zrejme môže sledovať aj niekto z cudziny a samozrejme, postovať tak často ako to ide. A to je sakra namáhavé. A okrem toho sa ešte venujete aj blogu ako ja (ak teda budeme tvrdiť, že sa blogu venujem) tam strávite ďalší čas, pretože musíte napísať recenziu, opraviť ju, pridať obrázky, a vytvoriť niečo reprezentatívne. Čo ale zas takmer nik neuvidí, lebo mu na to stačí Instagram. A sme tak v začarovanom kruhu. 
Okrem toho, že Instagram svojim spôsobom sabotuje blogy, tak sabotuje aj sám seba. Ak sa chcete dostať do popredia musíte pridávať takmer každý deň, byť veľmi aktívny, aby ste sa dostali cez ten ich podarený algoritmus. A keď máte pocit, že ste prišli na to, ako ho oklamať, zmenia ho. A začína to odznovu. 

Pre niekoho ako ja, kto má o sebe mienku, že nemá až tak estetické cítenie ohľadom fotografií je to svojim spôsobom hrozné. Osobne som typ človeka, ktorý sa neuspokojí len tak s niečím a je to tak trochu nočná mora. A čím viac máte sledovateľov, tým je tlak na vás väčší a silnejší. Čo vás samozrejme môže posunúť alebo naopak plne odradiť. Pri blogoch som nikdy až takýto tlak necítila. 

Kolobeh života jednoducho nezastavíte. A viem že to znie možno až moc filozoficky na takýto článok, ale je to niečo, čo sa neuveriteľne odráža na blogosfére ako takej. Väčšina tých, ktorých sme kedysi sledovali majú dnes normálne zamestnanie, zakladajú rodiny. Pre mnohých už vlastne nie možné čítať toľko ako kedysi, a nie o tom ešte písať na internet. Ale podľa mňa sa spolu s týmito ľuďmi tak trochu vytratila aj určitá kvalita, či možno úroveň blogovania. Pred cca 6 rokmi, keby ste sa opýtali dajme tomu na tri blogy, ktorý pozná takmer každý, vedeli by ste odpovedať bez zaváhania. Boli to ľudia, ktorí čítali knihy, ktoré na našom trhu ešte neboli, spolupracovali s každým s kým by ste chceli aj vy a vedeli ste, že každý článok, ktorý od nich otvoríte vám ponúkne naozaj kvalitný a úprimný obsah. Taký, ktorý vyvolá silnú debatu v komentároch a nezáleží na tom, či by napísali recenziu na toaletný papier, tak by si to otvorilo množstvo ľudí. 

Je rok 2019 a ja sa vás pýtam, viete mi povedať tri blogy ktoré sú naozaj všeobecne dobré? A nemyslím len pre vás ako subjektívneho čitateľa, ale tak všeobecne známe a dobré, že majú tak vernú a všeobecnú fanúšikovskú základňu? Pretože ja nie. Vedela by som vám možno povedať kto je dobrý na bookstagrame, možno kto sa mi páči, ale nikoho, kto je taký ten ,,Všeobecne najlepší“ Nie je tu nikto, kto by bol tak viditeľný, aby ostatným kládol určitú latku, čo sa týka úrovne. Všetci sme so všetkými kamarátmi, všetci robíme všetko dobre a tak sa vytratila taká ta snaha sa zlepšovať. 

Obsah blogov bol vždy problém, ale za posledné roky je to ešte horšie ako kedysi. Poznáte to, je to vec, ktorá sa rozoberá sto... nie tisíckrát. Niečo, čo bolo veľkým kameňom úrazu v dobe, ako sa rozmohli spolupráce. Pamätám si, ako som bojovala o každú jednu z tých, čo som mala. Ako mi mnohokrát napísali, že ďakujú za záujem, ale majú len limitované množstvo blogerov, s ktorými pracujú. Keď som začínala, bolo to niečo, na čo ste sa naozaj museli nadrieť a vypracovať sa. Jeden z problémov je, že nie až tak ťažké dostať sa k spolupráci tak, ako kedysi alebo respektíve, to nie je tak limitované. Väčšie vydavateľstvá si to viac strážia, ale ak zoberie do úvahy všetky možné e-shopy, ktoré tiež vytvárajú spolupráce, nie je až tak ťažké sa dostať ku povestným ,,knihám zadarmo“. A tu nastáva ten problém.

Mnoho ľudí sa zahltí recenznými výtlačkami, recenzuje len tie. Niektorí stále (a aj pri niektorých vydavateľstvách) oprávnene žijú v strachu, že ak napíšu zlú recenziu, o spoluprácu prídu. Objektivita týchto recenzií je tým pádom ľahko spochybniteľná. Ale to stále nie je koreň problému. Pre tých, ktorí nevedia, tak väčšina takýchto spoluprác funguje na systéme, že na začiatku mesiaca vám niekto z vydavateľstva pošle zoznam kníh, ktoré v daný mesiac vyjdú. Vy si vyberiete tie, čo sa vám páčia a potom to pokračuje tak, ako to už poznáte: kniha príde, bloger ju prečíta a napíše recenziu. A v prípade niektorých kníh ide aj o celé desiatky recenzií, ktoré hovoria v daný mesiac len o jednej jedinej knihe. Kam sa pozriete, tam ju vidíte. Je to cieľom? Do určitej miery áno, ale do určitej miery to môže mať úplne opačný koniec. Vidíte to všade, a tak ste z toho až znechutený. Prečítate si tri recenzie a máte pocit, že ste prečítal to isté, pretože opäť sa niekto bojí knihu skritizovať, lebo mu ju dalo vydavateľstvo. Ak sa snažíme vytvárať odlišný a kreatívny obsah na sociálne siete, tak prečo nie aj na blogy? Prečo sa nesnažíme trochu odčleniť od davu, či prípadne vytvoriť aj v tom dave niečo, čo zaujme? Recenzie sú za posledné roky obsah blogu, ktoré majú nie len u mňa ale aj u iných blogerov najmenej vzhliadnutí. Je na vás, aby ste skúsili odpovedať na otázku, prečo to tak je. Ak máte zlý pocit z toho, že napríklad nemáte spoluprácu, podľa mňa by ste to mali brať ako svojim spôsobom za dobré. Vy sami tvoríte obsah a nie ste niečím obmedzovaní (časom, tlakom zo strany vydavateľstva – v niektorých prípadoch alebo svojim vlastným strachom, či vyslovením svojho názoru neurobíte niečo zlé.) 

Nie som práve na mieste, aby som niekoho poučovala, môj osobný život a problémy ma na veľmi dlhú dobu vyradili z tohto ,,kolotoča“. Nie je ľahké naň opäť nasadnúť. A sama viem, kde robím chyby. Mnoho z nich som tu sama napísala a uvedomujem si ich. Ale dnes som vlastne aj toto napísala, aby som sa to pokúsila zmeniť aspoň sama pre seba. Pretože tvrdiť, že slovenská knižná blog sféra nie je mŕtva, je podľa mňa buď naivita alebo hlúposť. 


Názory niektorých z vás: 

(Otázka bola: Prečo si myslíte, že je knižná blogosféra mŕtva?)
  
,,Mnohí sa pchajú doriti slovenským autorom a vydavateľstvám, a potom kde je reálny stav?“

,,Chyba na blogoch osobný odtlačok toho-ktorého blogera. Dizajn je veľmi podobný, ale vidíš len knihy, chyba osobnosť blogera a osobne články“

,,Knižná blogosféra sa navzájom ignoruje. YA blogeri držia spolu, stretávajú sa, lebo vlastne je to brak čomu sa venujú, ale potom sú tu blogeri na dospelácku beletriu a oni kopu každý za seba, oni sa akosi nezomkli a YA blogeri ich medzi seba nechcú, veď vlastne ani nemajú spoločne záujmy.“

,,Podľa mňa je dosť mŕtva. Všetci sú už na IG, už každý len tak dosiahne 1k a snažia sa mat aj blogy, ale tie nie sú vôbec také populárne a kým nenapíše niekto nejaký kontroverzný článok, tak nikto nič nečíta. Recenzie prečíta maximálne niekto, kto už tu knihu čítal a chce vedieť názor iného/sa porozprávať s niekým o tej knihe inak nikto nič, na scénu prišli noví blogeri, ktorí prišli pravé z IG podľa mňa a nikto ich nepozná a tí starí už pracujú alebo tak a nemajú na to čas“

,,Veľa ľudí sa o knihy už nezaujíma, čo je smutné a často dlho trvá, kým sa nejaký bestseller dostane na Slovensko, pričom preklad je neraz zlý a plný chýb.“

,,Blogy vymierajú. Oveľa populárnejšie je pozrieť si video na YT alebo prečítať krátky post na IG. Ťažko mať blog, ktorý človeka zaujme tak, že fakt budeš čítať články,,

,,Kvôli častej závisti.“ 

,,Ig je rýchlejší a dostupnejší.“

 ,,Bookstagramová revolúcia?"


,,Lebo aj bookstagrameri musia ísť s dobou a zrejme majú pocit, že väčší dosah majú na IG."

Týmto článkom som nemienila nikoho uraziť a dúfam, že aspoň niektorí so mnou budú súhlasiť. 

17 komentárov

  1. Toto je veľmi vďačná téma, na ktorú by som vedela rozprávať hodiny, takže to vezmem z rýchlika :D Táto rýchla doba skrátka blogom nepraje, navyše Instagram je pre blogy úhlavný nepriateľ číslo jeden. Najhoršie na tom je, že je nás veľmi veľa, či už blogerov alebo bookstagrammerov. Ja osobne mám v tom bordel, skrátka nedá sa všetkých stíhať, aj keby som sa rozkrájala ani polovicu by som nestihla prejsť. Na jednej strane ma to mrzí, ale na druhej strane zas viem, že nie každý článok stojí za to, aby som ho rozklikla... Ja viem, že to znie veľmi kruto, ale radšej svoj čas venujem blogom, pri ktorých viem, že ma nesklamú. Keď mám viac času, tak si prezriem nejaké nové blogy, ktoré buď zaradím medzi tie, na ktoré sa časom vrátim alebo si ich hneď ukladám, pretože ma zaujali. (Taký blog som už fakt dávno nenašla - keďže odmietam podporovať blogy, kde sa nachádzajú len recenzie na recenzné výtlačky.) Mrzí ma, že to nefunguje ako voľakedy, že Instagram bol len doplnok pre blogera, teraz je to naopak. Instagram je centrum diania a pre mňa to je mätúce. Instagram využívam, ale získať na ňom popularitu a skupinu ľudí, ktorá by ma sledovala a bola aktívna je tak isto náročné ako presadiť blog. V tom to viac sympatizujem s blogom. Žiaden algoritmus a ani nič podobné.
    Mrzí ma, že už tu nevládne taká atmosféra ako zo začiatku, keď som začínala. Najsmutnejšie na tom je, že najväčšiu odozvu mám od českých blogeriek. Ako keby slovenskí blogeri nemali záujem alebo ja neviem.... Ignorujeme sa navzájom a závidíme si a to je asi najväčší zabijak toho celého. Aj keď som sa snažila s niekym nadviazať kontakt...skrátka takmer nemožné. Vybudovať si skupinu ľudí, ktoríťa budú online navštevovať je oveľa náročnejšie... Staré časy už síce nevrátime, ale obávam ako to celé skončí. A veľmi ružovo to nevidím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej je to fakt taká ta vďačná téma, o ktorej však moc ľudí nechce hovoriť, lebo pripustiť si, že je niečo zlé, je také...no nepríjemné :D Množstvo je naozaj problém. Na jednu stranu som naozaj šťastná, že sa nájde toľko ľudí, ktorí sú ochotný čítať a písať o tom. Na druhu stranu je naozaj ťažké odčleniť ľudí, ktorý naozaj úprimne blogujú a takých, ktorých hlavným cieľom je recenzný výtlačok, ktorý vydavateľstvo ponúkne až moc ľahko. Ja nemám prehľad o nových blogoch čo je trochu smutné, pretože by som naozaj chcela. Instagram mám naozaj rada a netvrdím, že nie som rada, že sa našlo toľko ľudí, ktorý ochotné chcú propagovať knihy takto. Len mi je ľúto, že sa z toho stala prioritná platforma. Jednoducho mi príde, že mať blog je také viac...,,vážnejšie?" To ako si v ČR dokázali udržať komunitu ako takú celý ten čas je naozaj obdivuhodné. A asi to nepochopím, pretože naozaj prichádza otázka, kde robíme chybu my? Myslím si, že my sa moc ,,skupinkujeme" priznám sa aj ja mám rada ,,svoju skupinku" ale nerobí mi problém vstať a ísť medzi cudzích ľudí. Nehovoriac o tom, že som bola svedkom, ako sa pár nových blogerov vysmievalo z iných, starších a nie súkromne ale vo veľkom skupinovom chate. Jednoducho to ide celé do kalerábov.

      Odstrániť
  2. HOVORÍME O TOM??? NAHLAS? Hah, ok, k veci.

    Nad touto témou som už viackrát premýšľala - predsa len si tie naše "zlaté časy" pamätám a bolo to super! (A všetky tie spomienky, zážitky, skúsenosti a kamarátstva mi našťastie ostávajú.:))

    Časť tohto všetkého je asi len ten kolobeh života - kedysi veľké blogy už pochopiteľne nefungujú, IG a iné sociálne média ponúkli pohodlnejšie alternatívy interakcií... (Ale stále sa bloguje a hovorí o knihách, hurá!) Skôr ma teda mrzí, že sa nedarí lepšie prepojiť tradičné blogy & bookstagram a tiež tých "starších" & "novších" členov knižnej komunity. (Ja som sa o tom zraze v KE nedozvedela ani po ňom, heh.)

    Na druhej strane stále dúfam? Myslím, že každý za seba môže skúsiť produkovať čo najčitateľnejší obsah, objavovať nové blogy, spoznať nových ľudí, ovplyvniť tú našu zmenenú knihosféru a nájsť si v nej miesto. Tak či tak, vďaka za zaujímavý článok a teším sa na prípadné ďalšie.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. OMG ÁNO HOVORÍME! DOSLOVA KRIČÍME ! :D
      Ja som bola jemne v šoku, že som sa vlastne stretla aj s niekoľkými názormi, že vlastne nič sa nezmenilo a stále ,,staré dobré časy“ máme. Ja si myslím, že sme všetci čakali, že tie veľké blogy tu nevydržia večne, ale myslím si, že sme tak nejako čakali, že po nich prídu iné. (Akože kto z nás vo svojich najtemnejších myšlienkach nedúfal, že to bude jeho blog.) A teraz sú všetci na IG, a čo mi chudáčikovia? Ešte sa necítim na zomretie! Ja tiež stále pevne dúfam, že ono sa nám ta sláva nejako vráti, len si myslím že preto niečo budeme musieť urobiť a nie len čakať.

      Odstrániť
    2. Ešte včera som ti chcela napísať, že "to fakt?!", ale už som sa s tými názormi stretla tiež a len nechápavo čumím. :D
      Jasné, pozerám, že nám to tu viacerým chýba a nie je jedno, tak by sme sa mali nakopnúť a vytvoriť ešte lepšie časy... :D Ale teda fakt, tvoj článok mi pomohol upevniť sa v niekoľkých predsavzatiach na leto, čo som ohľadom blogu mala už predtým - pokúsiť sa ho prebrať a nie len poloaktívne prežívať -, tak už len aby to vyšlo.:D

      Odstrániť
  3. Žijeme v rýchlej dobe, v ktorej mnohým ľuďom neostáva čas na čítanie blogov ba i kníh, sama som za posledný rok prečítala toľko kníh,čo kedysi za mesiac. A aj tak väčšina kníh čo som prečítala nejako súvisela s mojou prácou. Tak ako si spomínala v záplave blogov sa nedá vybrať, ktorý sledovať a tak nesledujem žiaden, sem-tam ešte skočím pozrieť na vás blogosaurov, či ste vydali nejaký článok. Ķeďže komunita nefunguje ako kedysi a nik nekomentuje, ani sa len nedá nájsť blog, ktorý by mi aspoň čiastočne sadol a ponúkol mi fakt skvelú knihu,ktorú by som si rada prečítala. �� vďaka za zaujímavý článok na zamyslenie

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nedostatku času rozumiem- sama som koniec koncov dlho neblogovala a čas bol jeden z dôvodov. Síce z tých menších, ale stále bol. Tak trochu s hanbou musím priznať, že ja ani neviem o ,,záplave blogov“ pretože som až tak mimo toho celého, takže chápem fakt že človek jednoducho chodí na to, čo má overené. Na druhu stranu si myslím, že kedysi to bolo podobné, len šlo o to, že všetci tak nejako zo sebou komunikovali a vedeli sme o sebe navzájom. Možno sme si blogy nečítali, ale vedeli sme o svojej existencií. Takto, je to jednoducho všetko veľmi osobné. ALE! V každom prípade som rada, že sa ti článok páčil. A BTW Blogosaur je totálne skvelé slovo ! :D

      Odstrániť
  4. Jeeeeeej touto otázkou som sa už pár krát trápila. Myslím ze si vystihla väčšinu dôvodov, prečo sa blogy ozývajú ako keby už len šepotom zo záhrobia. Sama som prestala sledovať už pred pár rokmi, hlavne pre prácu a osobné problémy. Na môj vkus to ide strašne rýchlo. Kedysi sme knihu rozoberali mesiace a teraz mam pocit ze každý týždeň sa vydáva niečo nové a vždy sa robí veľké haló.
    Knižný trh mi príde veľmi prehltený a ja osobne sa v tom strašne topím.
    A instagram? Síce ho mám, ale nie sme kamaráti. Sledujem tam aj "knižných ľudí", ale každý post je len pekná fotka a obsah knihy, názor na ňu, sa vytráca. Ani na GR už netrávim toľko času. Nestíham sledovať všetky novinky a radšej stiahnem po niečom staršom.
    S láskou spomínam keď som preklikávala blogy a objavovala nových ľudí. Neskôr to prerástlo k spoločným projektom a neskôr aj k zrazom. Vtedy ma to napĺňalo a cítila som sa byť súčasťou niečoho čarovného....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Práca/škola a osobne problémy sú naozaj veľké požierače času, čo si myslím že je prirodzené aj keď trochu smutné. Osobne mi nevadí množstvo kníh ktoré vychádza, pretože to dáva možnosť ľudom písať o viacerých knihách a nie len o pár. Na druhu stranu sa z toho vytratila, ako si povedala, tá diskusia a nadšenie. A k tomu, ti pri tom množstve môže úst niečo, čo by si normálne možno prečítala. Ale keď si to tak vezmem, zahraničný trh je ešte prehatenejší a dokážu si udržať ako komunity tak aj blogy. Ja instagram milujem, aj sme kamaráti a veľmi rada sa pozrie na pekné fotky, ale ako hovoríš, neznemená to pre mňa to, čo blog. Pokojne som ochotná ho brať ako skvelého predskokana, lenže fakt je, že tohto predskokana majú očividne ľudia radšej ako hlavnú kapelu- blogy. A GR XD No jo, kapitola sama o sebe. Zablúdim tam tak raz za mesiac, zhrozím sa z toho, ako som moc pozadu s čitateľkou výzvou. Ale naozaj je fakt, že to čarovné sa vytratilo.

      Odstrániť
  5. Tohle mě trápí už dlouho... A pojem Bookstagramová revoluce tomu teda sedí :D Já začala blogovat 2013, po vzoru všech těch velikánů, co měli knižní blog, přišlo mi to hrozně super, navzájem si doporučovat knihy a tak. A jak píšeš, tehdy jsem na srazy nejezdila, ale když byly fotky, poznala jsem, kdo tam je. Teď? Poznám těch pár vyvolených, které propaguje Humbook nebo Yoli, a zbytek se ztratí v guláši Instagramu. Můj blog ztratil návštěvnost, kterou míval, ale upřímně? Mě to baví, moc mě baví ty články psát. A vím o pár lidech, kteří je pravidelně čtou, a jsem za ně vděčná. Když vím, že čtou pořád, stačí mi, i když je jich třeba deset a ne sto jako kdysi.
    A co mě vytáčí na maximum, kdykoli to vidím; bookstagram mám samozřejmě taky, ono to jinak nejde, musíš jít s dobou... A jsou tam fajn lidi, ovšem, ale jsou to bookstagrameři. Nemám ráda, když se jim říká blogeři. Bloger má blog, kde píše delší články. Podle mě je prostě plnohodnotná recenze jen na webu, ne pár slov pod naaranžovanou fotkou. Bookstagrameři mají bookstagram. Ale jsem asi jedna z mála 😅
    Jinak díky za článek. Poslední dobou tohle cítím pořád a čtu víc a víc podobných emočních výlevů, až mi je smutno... 😄

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Začnem od konca- to mi chceš povedať, že nie som prvá, kto má takýto výlev? Oh shit. (Ale nie len žartujem. Čím viac ľudí o tom bude hovoriť, tým bude lepšie.) Ja som začala blogovať presne kvôli tomu istému. Milovala som knihy a predstava, že budem nadväzovať vzťahy a baviť sa o nich s inými bola skvostná. Narozdiel od iných blogerov som nikdy netvrdila že blog som založila kvôli sebe, pretože ja som ho zakladala presne komunite. A síce som naozaj vďačná za svojich pravidelných čitateľov, chýba mi ten príval cudzích ľudí, s ktorými sme objavovali lásku k niečomu rovnakému. Zrazy sem tam navštívim, nie tak aktívne ako kedysi ale navštívim. Ale je to skôr také, že sa pozívajú už iba ľudia, ktorý sa navzájom poznajú a len občas sa pritrafí niekto iný. Kapitola Humbook- to je niečo, k čomu sa nevyjadrujem. Radšej XD To ma tiež trochu štve. Oba ,,tábory“ akceptujem a viem že niektorý sú aj aj a že oba odnášajú pomerne veľa práce. Čo je v pohode. Ale sama som v prvom rade blogerka a potom xy ďalších vecí, než sa nazvem bookstagramerkou. A rada podporujem oboje, rada s každým kto komunikuje o knihách komunikujem aj ja sama a všetci sme súčasť knižnej komunity. Ale nie všetci patríme do blogoféry alebo do ...bookstagradféry (eeeeeh ? :D ) a tam treba urobiť trošku čiaru. V rámci zisťovania názoru na túto tému sa mi dostala aj odpoveď ktorá hovorila o tom, že bookstagrameri musia ísť s dobou a presúvajú sa na IG. A ja som bola vykoľajená, pretože ja som blogerka, nie bookstagramerka alebo respektíve, som aj aj, ale sú to dve odlišné veci! :D

      Odstrániť
  6. Táto téma raz musela byť nahodená na pretras a som rada, že si s ňou prišla práve ty. Tvoj blog sledujem(e) odkedy sme si my samé založili blog Knižné Maniačky a vždy som rada sledovala tvoje nové príspevky, pretože boli kvalitné a často som sa na ne pozerala s obdivom. Roky ubiehajú veľmi rýchlo a naozaj sledovať veľký rozdiel v tom, aké blogy boli kedysi a aké sú dnes. Človek sa tešil, že sa zaradí medzi blogerskú komunitu, získa nové kontakty, zdokonalí sa, získa skúsenosti, priateľstvá a podobne. Každá návšteva blogu, každý komentár, každá reakcia boli malým šťastím a radosťou, pretože vytvárali kontakt a diskusiu. Pretože o tom to podľa mňa je.. všetky tie články sú podnetom na diskusiu. Dnes už bohužiaľ nie... a to je naozaj smutné...blogeri sú si navzájom cudzincami... ako si aj vyššie v komentároch napísala, možno sme si kedysi všetci svoje blogy navzájom nečítali, ale vedeli sme o sebe. Dnes to už podľa mňa tiež neplatí a to je škoda. A na druhú stranu som mierne smutná aj z toho, že väčšina nových blogov vzniká len na základe možnosti získať knihu zadarmo v súvislosti so spoluprácou.. niekedy mi príde, že v dnešnej dobe získať spoluprácu je oveľa jednoduchšie ako to bývalo kedysi, jednak bolo človeku blbé drankať knihy zadarmo a po druhé nie vždy bolo isté, že tú spoluprácu blog aj získa.. dnes mi príde, že spolupráce sa udeľujú ako nič...
    Ruku na srdce, každý z blogerov má na úpadku blogsféry svoj podiel viny, výnimkou nie sme ani my. Počas školy/zamestnania na knihy niekedy nie je vôbec čas a nie to ešte na sledovaní iných... no vždy sa dajú robiť malé krôčky k záchrane, takže nádej umiera posledná... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prvom rade som veľmi vďačná za to, že ste čitateľky môjho blogu (OMG cítim sa tak fancy a populárne ) Myslím, že by som sa dokázala zmieriť s tým, že by sa blogy zmenili, keby to bola zmena dopredu. Čo sa teda samozrejme nedeje. Odkedy som uverejnila tento článok, už sa mi dostalo viac informácii typu: ,,Komunita ma neprijala alebo sa dokonca chovala s odporom.“ A ja som z toho v šoku, lebo si to ani neviem predstaviť. Komunita by mala byť presne to, o čom hovoríš o kontakte a diskusií. Práve teraz, to čo sa tu v tejto sekcií deje, ma strašne teší. A nie preto že článok má sledovanosť, alebo viac videní- ide o fakt, že tu práve vzniká debata a to mi práve pripomína tie krásne staré časy. Recenzáky ako také začali byť problémom už pár rokov dozadu. Ale vtedy to bola skôr taká ,,honba za spoluprácami“- každý chcel mať spoluprácu ako takú. Posledné roky je to to, o čom hovoríš ty- o lovení kníh zadarmo. A mnohé vydavateľstvá a e-shopy, namiesto toho aby to stopli, to ešte viac podporujú. Raz asi dva roky dozadu som našla blog, kde autor dostal na recenziu sériu siedmych kníh- Prvá recenzia bola ok. Druhá recenzia ok....a zvyšných 5 bola skopírovaná recenzia na druhú knihu- a to doslova. Šlo asi o 60 eurový komplet, ktorý niekto dostal vyslovene, len tak, za to že skopíroval jednu recenziu 5 krát. Ako som napísala, myslím si, že každý sme tak trochu vrahom komunity, ale rovnako si myslím, že keby sme naozaj chceli, vieme celé toto miesto obnoviť.

      Odstrániť
    2. ,,Komunita ma neprijala alebo sa dokonca chovala s odporom.“ - pokiaľ to takto funguje, tak potom asi nie je nad čím premýšľať... odkedy blogeri uverili, že sú takí dokonalí a všetci noví sú pre nich "odpad"? Hnusné, pretože ako píšeš, malo by to byť o normálnej atmosfére medzi blogermi navzájom.. až mi z toho prišlo smutno.. nemám slov.. asi len toľko, že snáď sa ľudia spamätajú a vráti sa do dôb minulých :)

      Odstrániť
  7. Taky jsem začala blogovat v roce 2012, na nějakou dobu se mi podařilo se dostat i mezi ty relativně čtené blogy, jenže pak začala upadat návštěvnost, s čímž jsem odpadla i já. Takže mrtvost mého blogu je určitě má vina. Ono mě to i přestalo bavit. Ovšem založila jsem si účet na Instagramu a teď se řadím mezi bookstagramery. A upřímně? Jsem na IG hrozně ráda. Pokoušela jsem se blog oživit, ale když prostě vidím ten rozdíl mezi tím, jaký zájem je o blogový článek a jaký o můj příspěvek na IG, je to zkrátka hrozně demotivující. Na IG je ta aktivita sledujících mnohonásobně vyšší, u příspěvku mívám desítky komentářů a fakt se tam můžu s lidmi o něčem bavit, přičemž ta konverzace pěkně odsýpá, ne jako na blogu, kde člověk musel kolikrát celý den čekat na reakci zpět.
    Moc se mi nelíbí ten přístup blogerů, dívat se na bookstagram z patra. Jako i na IG se dá najít kvalitní obsah, stejně jako se tam dají najít profily, co jsou bez duše a jako přes kopírák - a nebylo to s blogy vždycky stejně?
    Plus teda ta podpora, co je na IG, to jsem mezi blogery snad nikdy nezažila. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede

    1. Samozrejme si myslím, že ak blog začne svojim spôsobom upadať je za tým niečo viac ako len ,,nečitateľnosť.“ A sama viem, aké je to jednoducho sa blog vykašlať. Lásku k instagramu mám rovnakú, naozaj tam rada trávim čas, ale ako si hovorila, že postupne ti na blogu začala klesať sledovanosť, ja to mám úplne rovnako s instagramom. Som jednoducho ten typ, ktorý rad komunikuje, cez komentáre alebo cez správy a nech som sa snažila ako som chcela, nech som prispievala aj každý deň, nikdy sa mi takej odozvy nedostalo. Jednoducho je pre mňa de -motivujúce stráviť nad fotkami vyslovene hodiny aby som v podstate nič nedostala naspäť. Skôr by som povedala, že ale toto je skôr taký rozdiel medzi českom a slovenskom, pretože u vás je ta komunita úplne iná. Nezáleží či blog alebo instagram, navzájom sa zdieľate, viac spolu komunikujete, máte viac spoločných projektov. U nás mám pocit že jednoducho a skrátka 80% kope úplne sama za seba. A je jedno, či hovoríme o blogoch alebo instagrame- pokiaľ sa komunita nezomkne, nikto sa nikam neposunie.
      Na jednej strane rozumiem tomu, prečo je bookstagram ako taký, odsudzovaný. Sama som skôr ,,stará škola“ a viac mi vyhovuje keď sa môžem vypísať vo forme blogu. Pre mňa sociálne siete mali vždy predstavovať len predlženú ruku blogu. Niečo čo pomôže nalákať, nie čo bude tvoriť úplné centrum diania. ALE úplne rozumiem aj druhej strane a rada sa v tej komunite pohybujem a nemyslím, že by sme sa mali odsudzovať kvôli tomu, na akej platforme pôsobíme.

      Odstrániť
  8. Ach jaj, staré dobré časy. Úprimne mi dosť aj chýbajú, pretože sme si užili veľa srandy, hádok, drám, ale bola to sranda. Osobne si myslím, že blogy začali upadať už dávnejšie a ja som to už hovorila vtedy, keď ešte relatívne slušný počet starých blogerov fungovalo. Začalo to uprednostňovaním kvantity namiesto kvality. Ako si povedala, boli to samé recky na recenzáky, aj 10 mi ich vyhadzovalo na blogeri a toľko recenzií neprečíta ani človek, ktorý vôbec číta recenzie! A to je druhý problém, ktorý som aspoň ja mala s blogmi, a to samé recenzie. Ja osobne si radšej prečítam takýto článok, kde sa dá diskutovať v komentároch ako recenziu. Tretí problém bol aj v tom, že väčšina z tých recenzií bola taká,... nemastná neslaná. Väčšina blogerov nedokázala vyjadriť svoju osobnosť alebo sa nesnažila urobiť recenziu inou, či písať nejak originálne a to človeka proste nebaví.
    Ja by som sa do tej doby strašne rada vrátila. Všetko bolo jednoduchšie, depresie bolo menej a čítania viac. :D :D A rozmýšľala som nad tým, že by som tiež oživila blog (ako tých 5 pokusov predtým, ktoré tak dokonale vyšli :D :D ), ale určite by som tam nechcela pridávať recenzie, tie aj tak nikto nečíta a ani ja veľmi nie. Radšej si pozriem goodreads. Mali by sme dať hlavy dokopy a niečo urobiť. Budeme superženy blogosféry a povstaneme z popola ako fénix. :D :D Ale teraz vážne, máš pravdu a všetky dôvody, ktoré si zmienila sú 100% pravda a strašne sa mi ten článok páčil a keby bolo takýchto viac, tak si myslím, že by to v knižnej blogosfére vyzeralo lepšie. :) Inak veľmi pekný dizajn. ;)

    OdpovedaťOdstrániť