Knižné Nebo je späť! A aj ja s mojim životom.


Zdravím, Aloha, Hi....
Pamätáte si ma ešte? (A idem sa tváriť, že som takto niečo začala prvýkrát v živote, a nie že takto začínal pomaly každý článok za posledné dva roky, dobre?) Tak ja vás teda vítam na novom, alebo respektíve vynovenom Knižnom nebi. Pýtate sa čo stalo? Prečo píšem? Ticho sa trasiete, že končím ? (Ha, to nie, na to príliš rada ľudí otravujem) No...Stal sa život. (Ale nie som tehotná, hej?)


Pár slov na úvod.

Ha, pamätám si ako som podobný článok písala dva roky dozadu. O tom, že Knižné nebo vstalo z popola ako fénix. Lol. Tak možno aj vzplanul a ale ja som ho chytila a uškvarila na grile, lebo to povstanie trvalo maximálne mesiac. A vy to viete. Sľubovala som vysokú aktivitu na blogu, na YT, všade! Ale jediné miesto, kde moja aktivita ako tak neumiera je Instagram.
Sľuby som porušila, k ničomu sa nedostala a len párkrát za pár mesiacov som sa vám ozvala, aby ste vedeli, že áno, ešte žijem. Zhrnula som tu všetko, prečo som neprespievala. Škola, depresia, hry...A stále je to pravda. Teda z časti, pretože fuu. Anjelici moji. Za posledné mesiace sa toho toľko stalo. V prvom rade...

Už nie som študent.

Presne tak, vydržalo mi to tri mesiace. Dobrá som čo? Ako dobre viete, štyri roky som prežila na zdravotníckej škole... Nie moje práve najlepšie rozhodnutie, ale zrejme už nezvratné. Pri výbere vysokej školy som si povedala, že od zdravotníctva idem čo najďalej a tak som skončila v Brne na odbore Informačné štúdia a knihovníctvo. Musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Hovoríte si ,ako je to možné, ak som tak rýchlo skončila? Nebolo to školou, ale mnou a to je veľký rozdiel. Od vysokej som neočakávala, no privítal ma úžasný učiteľský zbor (Hovorí sa tak tomu aj na výške? Ehm) so skvelým prístupom a spoznala som aj hromadu úžasných ľudí. Nie len spolužiakov, ale aj moje spolubývajúce boli skvelé a aj iní ľudia ktorých som spoznala. A malo som vynikajúci rozvrh, v podstate som do školy chodila len v piatok. Tak a pýtate sa, prečo som potom dočerta odišla? Oh well, poviem vám tajomstvo. Na zdravotníckej škole vám nedajú základy programovania.  A tam nastal kameň úrazu. Zo začiatku som to zvládala, ale potom to bolo, samozrejme, už iba ťažšie a ja som bola zas v depkách. A potom som si uvedomila, že tá škola...ma vlastne ani nebaví. Všetko to bolo super, len nie super pre mňa. Ja som rozmýšľala nad chorobami, oháňala sa faktami, ktoré som vedela a ovládala. Zdravotka ma životne poznačila. Smutné.

Show must go on

Takže som skončila so školou a čo so životom, však? Oh well, môžeme tak povedať, že sa sťahujem. Kam? No predsa a jedine...do Prahy. Praha je fajn, síce musím uznať, že Brno mám radšej, ale ani Praha nie je najhoršia. A skončím tam, kde som tak nejako nedúfala, že niekedy skončím. V nemocnici. Teraz ma nechápte zle, sestry obdivujem a tak, ale problém je zas vo mne. Nevidela som tam seba. A aha, kde budem. Ale beriem to ako výhodu, videli ste ako v Česku robia knižné zrazy? Ani ma tam nechceli, ale už nebudú mať na výber. He-he-he (Diabolský smiech)

Vráťme sa trochu v čase...

Pracovala som v kníhkupectve! Minulý čas, samozrejme, lebo dnes som akurát podpísala výpoveď. A bolo to...super. Povedala by som. Chcem tým povedať, ktorý knihomoľ by si to nechcel vyskúšať. Predstavujete si to ako predávanie svojich obľúbených kníh a pomedzi to nejaké to čítanie a fetovanie vône kníh. Síce to tak vôbec nie je...niekoľko ľudí som nahovorila na moje obľúbené knihy a ja dúfam, že si teraz niekde hovoria: “Som rada, že mi to dievča zničilo život touto knihou.“ Aj v Martinuse som spoznala niekoľko skvelých ľudí, naučila sa niečo ako to v takom kníhkupectve funguje a bola som v obklopení kníh. A samozrejme naučila som sa pomerne rýchlo baliť knihy do baliaceho papiera.

Knižná kríza...

Byť v obklopení kníh vám pripomenie, čo tak radi na knihách a prečo sa nimi chcete naozaj obklopovať, aké je to potešenie si knihy ohmatávať, čítať si a to všetko. A preto, silne klopkám o drevo, som prekonala moju neznesiteľne dlhú čitateľskú krízu a musím povedať, že som dokonca v mojej knižnej výzve na GR už o tri knihy dopredu. DOKONCA som minule prečítala DVE knihy za JEDEN deň. Čo už bol na mňa trochu extrém, ale na druhu stranu...To bolo celkom fajn. A tak si spokojne pokračujem, plánujem pre vás recenzie a tak. Jednoducho s čítaním prišla chuť aj znova blogovať.

A tak sme sa ocitli tu. Na vynovenom blogu. Nejdem nič špeciálneho sľubovať, neviem povedať ako pri novej práci a novom meste budem stíhať. A ak by som niečo sľúbila, musela by som to nutne splniť. Takže vám len poviem, že sa budem snažiť.

A dúfam, že to aspoň zo pár z vás potešilo. A inak. Ak sa vám chce, poprosila by som vás vyplniť tento dotazník. Chcem, aby ste chodili na blog, ktorý vás baví navštevovať, lebo tu čítate niečo, čo vás naozaj zaujíma. A pokiaľ mi nepoviete, čo to je, ja o tom nemôžem písať. Ale ak sa vám nechce, tak potom tu budem vypisovať samé hlúposti ja. He-he- he (Opäť diabolský smiech)

S láskou vaša jediná a zbožňovaná. Mara.