Znova sa po dlhej dobe sa k niečomu vyjadrujem. Lebo ja Vás vidím a lebo sa nudím.

Tí, ktorí ste nevideli video o mojom pokračovaní momentálne dosť neproduktívnej existencie: žijem, stále som tu, len som mierne lenivá. Mierne dosť a ešte pár ďalších dôvodov. Anyway! Za posledný týždeň- dva som si zas začala všímať čitateľskú komunitu a samotnú blogosféru a musím povedať, že som bola buď slepá doteraz, alebo sa to všetko udialo počas moje hm..nazvime to hybernácie. A tak som sa to rozhodla spísať to do jedného článku.


UPOZORNENIE:  Ide o vyjadrenie nestranného názoru, tretej strany. Ak majú vaše prsty nad klávesnicou nutkanie napísať niečo, čo sa mi bude snažiť urážlivým spôsobom vnútiť/vyvrátiť môj názor,  odporúčam isť písať si hlúpe, nevychované reči do denníka. Každý názor, ktorý podľa mňa a ľudí, ktorým ho dám prečítať , bude zhodnotený ako provokatívny a bude označený ako: Trafená hus zagágala. Inak mi to nič neurobí, ale skôr nechcem, aby tu niekto vyťahoval svoje ego, na to je knižné peklo Boh vie kde- tu sme k sebe dobrí. Občas.  
UPOZORNENIE  2: Svoj názor sa budem snažiť vyjadriť bez toho, aby znel urážlivo, a ak mi to niekde ujde, ospravedlňujem sa. Tento článok sa však nevzťahuje na konkrétne osoby, ale na všeobecné publikum.  Ale, samozrejme, že sa to vzťahuje aj na konkrétne osoby.
(Ide mi o to, že ak budeme diskutovať, chcem diskutovať s niekým, kto dokáže svoj názor vyjadriť bez
toho aby ma urazil.)


Existuje len jeden druh kvalitnej literatúry- Klasika.
Dobre, toto je dlhodobý problém, ktorý som si všimla už skôr, ale za posledný týždeň som si  všimla, že je to horšie ako sa mi zdalo. Niekde, v nejakej čitateľskej skupine postnete fotku/ príspevok knihy, ktorú ste prečítali a k tomu napíšete niečo typu: Táto kniha sa mi páčila, bola dobre napísaná. Dávam tomu osemnásť minút a niekoľko sekúnd a pod vašim príspevkom je hromada komentárov. Vy si poviete no páni! Ideme sa o tej knihe baviť! 


HAHAHAH omyl. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí povedia, že ta kniha sa mi páčila! Alebo: Nah, čítal som aj lepšie. A potom je tam tá jedna skupina ľudí, ktorí mi dokážu zdvihnúť krvný tlak- nechápem, ako môžete takýto brak čítať, radšej siahnite po klasike. A takýchto ľudí sa tu nazbiera množstvo. Hromada ľudí, ktorí píšu že nemáte riadny vkus, klasika je lepšia a podobne.
Wou wou wou!
Hovoríte si, že preháňam a ľudia...Bodaj by som preháňala. Jednoucho hromada ľudí chce hlavne mladým ľuďom vnútiť klasiku. Dobre,... je  na tom niečo dobré, ale sú ľudia, ktorým tento druh nesedí.  Nevieme sa do toho vcítiť a celkovo sa nám to zle číta. Áno, hovorím nám, lebo aj ja som tento typ čitateľa. A skúšala som to, naozaj áno. Pýcha a predsudok, Emma či úplne iné knihy- to všetko som skúšala  a fakt som chcela, aby to fungovalo...ale jednoducho nie. Škoda , ja viem. A niektorí  to prečítali povedali si ok, bolo to fajn, idem si prečítať Hry o život. Ide o to, že každému pasuje niečo iné. Tak ako mne pasujú knihy s hromadou romantiky odohrávajúce sa prevažne v prítomnosti, tak mojej susede pasuje čítať  knihy o Draculovi.  Ale sú tu jednoducho ľudia, ktorým nerobí problém uraziť vašu obľúbenú knihu, uraziť vás a vysmiať sa vám, že nemáte vkus. A to len preto že ste 54554 krát neprečítali Pýchu a predsudok.

Čítanie ako módny trend.
Určite ste si to všimli aj vy.  Mladí ľudia okolo mňa behajú s knihami čoraz viac a ja si hovorím - no páni! Knihomoli sú všade okolo mňa. A začnete sa s niekým baviť a on povie tú úžasnú vetu, pri ktorej vaša čitateľská duša zaplače: ,,Milujem knihy! Prečítala som všetky Greenovky!“
Nehovorím, že sa mi nepáči, že mladí čítajú už len kvôli tomu, že bola filmová adaptácia v kine.  Náhodou je to super, ale problém prichádza v momente, keď dievčatá/ chlapci majú silné reči všade, kde sa nejako môžu vyjadriť , a snažia sa vás presvedčiť,  že nevieme, o čom hovoríme, že Green (použime ho teda ako príklad) je voči ostatným Boh a ak nesúhlasíme, nemáme toho dosť načítaného.  No hej, zlatko, mojich 100 kníh ročne prečítaných je voči tvojim šiestim Greenovkam nič.


Mám blog o dva roky dlhšie ako ty- vyznám sa lepšie a ty sa choď zahrabať.
Poďme pekne od začiatku. Keď som začínala blogovať – päť rokov dozadu (už je to tak dlho? O.O) , táto komunita knižných bloggerov nebola vôbec rozrastená. Nemali sme žiadne špeciálne skupiny alebo tak a ak ste sa chceli naučiť niečo nové, alebo ako sa niečo robí, neostávala nováčikom nič iné, ako behať po zabehnutých blogoch a odkukávať ich štýl, ktorý by nás mohol inšpirovať. Alebo ste mohli skúsiť napísať bloggerom a opýtať sa ich na radu- ale to neurobíte, lebo sa hanbíte.
Je rok 2016, komunita knižných bloggerov je až enormne veľká. Ak budene dostatočne úprimní, niektoré sú dobré a niektoré sú horšie, niektoré sú lepšie. Výhoda pre začínajúcich bloggerov je, že na FB existuje 548574 skupín, kde sa môžu opýtať alebo respektíve poprosiť iných, starších bloggerov o pomoc. To je podľa mňa super, ale nájdu sa tam nejaké HOVADÁ, ktoré jednoducho musia každého nádejného nováčika potopiť svojimi strašne múdrymi rečami. Sakra, ja si nedovolím povedať nikomu, čo si môže dovoliť a čo nie, a nejaký štupeľ, čo má blog rok- dva sa tam ide vyťahovať?


Buďme k sebe úprimní, niekedy sa tí ľudia opýtajú na nejakú hlúposť, ale pustiť sa do danej osoby? Ak sa mi to zdá hlúpe, jednoducho to ignorujem a ak sa silou mocou potrebujem vyjadriť, existuje spôsob ako sa vyjadriť milo s určitou úctou nehladiac na to, že je to starší či mladší človek.
Každý z nás nejako začínal a na to nemôžeme zabudnúť. Ak by sa ku mne niekto správal, ako to niektorí bloggeri robia, úplne by ma to odradilo. Tí úžasní bloggeri sa snažia silou mocou presadiť svoj názor,  myslia si, že je super ak ti blog a myšlienky skritizujú verejne...Ts, asi vám ničím sny, ale to nie je pravda. Každý to robí. Aj ja kritizujem blogy...ale s ľuďmi v súkromnej konverzácii, zatiaľ čo niektorí majú silné nutkanie to zverejniť.  Myslím, že keď nabudúce niečo také uvidím, rada daným osobám poviem, čo je s nimi a ich blogmi zle. Len tak, aby si okúsili vlastnú medicínu.
Lebo ja vidím, ako mnohí kopírujete staré recenzie.
Vidím a viem, že niektorých recenzia nemá ani 400 slov.
Vidím, že mnohí,  aj keď tvrdíte opak a snažíte sa všetkých o tom presvedčiť, neviete napísať nápomocnú a schopnú recenziu.

Vidím toho veľa, ale mlčím. Lebo kto ja som, aby som bola mrcha?


A to je z mojej strany všetko a ten ľahký pocit na duši je skvelý . Koniec koncov...vás ľúbim všetkých. Skoro.